Beautiful Creatures ✔️

•32.

,,Idem s tebou." Ozval som sa a tiež som sa postavil.

"Nie.. Ja.. Ja.." Krútila som hlavou. Bolo mi jedno, že tam niekde vonku je moja mama.. Chcela som byť sama. Znova som sa rozplakala a tvár si schovala do dlaní.

,,No ja ťa samú nenechám" Nedal som sa a položil som jej ruku na plece.

Odtiahla som si ruky z tváre a pozrela sa na Dominica. Hneď som sa mu schovala do objatia a ticho plakala do jeho trička.

Objal som ju a pritiahol som si bližšie. Nevnímal som ani žiadne okolie a bolo mi jedno, že sa na nás riaditeľ pozerá. Ktorý v momente stratil aj všetok zvyšný rešpekt, čo som k nemu mal. Mal som chuť ho zabiť. Neviem prečo. Jednoducho to na ňu takto vybafnúť? Čo čakal, že mu poďakuje a všetko bude ako krásna rodinka?

Odtiahla som sa od neho. "Ďakujem." Zahanbene som sklonila hlavu. Líca mi horeli.

Usmial som sa na ňu a svoj pohľad som presmeroval na riaditeľa. Čakal som čo povie.

"Ste si istý, že spolu nechodíte?" Opýtal sa riaditeľ s úsmevom.

Tak týmto ma vytočil, ale riadne. Tak toto je prvé, čo mu vzíde na um? Zaťal som päste a pozoroval som ho vražedným pohľadom.

"Som rád, že máš niekoho, na koho sa môžeš spoľahnúť a máš uňho oporu." Odmlčal sa. "Nečakám, že ma príjmeš ako svojho otca, ale bol by som rád, ak by si mi dala šancu. A ak nie, tak nevadí, pokúsim sa s tým nejako vysporiadať, aj keď to nebude možné. No.. A hlavme vám pomôžem s tvojou matkou.." Smutne sa usmial.

,,A ako nám chceš pomôcť? Pán riaditeľ?" Povedal som uštipačným tónom a už som mu aj tykal prvý krát v živote.

"Dominic.." Pozrela som sa naňho. "Je to môj otec, či chcem alebo nie.. Tak sa k nemu, prosím správaj slušne." Zamračila som sa.

,,Nechám vás osamote." Povedal som a zo všetkou zlosťou som vyšiel von a zabuchol za sebou dvere. Oprel som sa o stenu a zaboril som si prsty do vlasov. Nechal som sa zošmyknúť pozdĺž steny.

So slzami v očiach som pozerala na dvere, ktorými prave vyšiel. Otočila som sa na.. na svojho otca. "Ja..." Chcela som niečo povedať. "Choď za ním. Ja počkám." Usmial sa na mňa. "Ďakujem." Rýchlo som vybehla von a hľadala Dominica.

Úplne som sa zložil. Ako som sedel na tej chladnej zemi a opieral sa o stenu bolo mi oveľa lepšie. No v tom som začul jej mamu. Okamžite som vstal a išiel som za hlasom.

Nebol tu. Ach nie. Nikde nie je. Rýchlo som vbehla naspäť do riaditeľne. "Nie je tam.. Zmizol. Čo ak sa mu niečo stane.. Čo ak my mama ublíži.. Je to len moja chyba. Ja..." Sypala som zo seba vety.. Bála som sa oňho. No prestala som rozpravať, keď ma otec vzial do objatia. "Nájdeme ho. Sľubujem." Povedal a pohladil ma po vlasoch. Svoje ruky som váhavo obmotala okolo neho. "Dobre." Upokojila som sa. Naozaj na mňa pôsobil ako môj otec. "Tak poď, nájdeme ho.." Potiahol ma za ruku..

,,Ale. Ale. Zlá mater prišla navštíviť svoju dcéru?!" Usmial som sa do strany.

"Ale.. Koho to tu máme, zlého upírika. Už si konečne zabil ten nevydarok?"

,,Hah.. To by sa ti tak páčilo, že? No nie. Skôr som prišiel zabiť teba" Zasmial som sa.,,Naposledy som to totiž neurobil a teraz to ľutujem."

"No to určite!" Odfrkla si. "To ja zabijem teba!" Zakričala Tara a hodila po ňom ľadové šípy.

V momente som ich zničil len jediným mávnutím ruky. Tie schopnosti, čo som si za tie dva týždne precvičoval s Amber sa konečne zídu. Vysmial som ju.,,Krv tvojho muža bola úžasná. Už sa neviem dočkať kedy dostanem tú tvoju. No tak ukáž sa. Alebo nebodaj hento je všetko, čo dokážeš?" Zasmial som ju.

"Arght!" Zakričala Amberina matka a uškrnula sa. "Fajn! Pôjdeme na to inak." V ruke vytvorila ohnivú guľu a hodila ju po ňom.

Upírskou rýchlosťou som sa uhol. ,,To bolo už lepšie." Zatlieskal som a usmial som sa na ňu.

"Idiot!" Zakričala a nechala plamene, nech pohltia celú miestnosť. Na tvári sa jej pohraval psychpatický úškrn.

Vystrašene som sa pozrel okolo seba. Do pekla. Na oheň nemám žiadne vybavenie! Zamračil som sa na ňu. Upírskou rýchlosťou som sa objavil pri nej a chytil som ju pod krk. Začal som ju dusiť.