Beautiful Creatures ✔️

•10.

,,Tak ako chceš" Povedal som a svojou rýchlosťou som išiel  k nim do kuchyne, kde som vybral pohár a nechal som doňho tiecť moju krv. Keď tam bolo dostatočne veľa, vrátil som sa k nej. ,,Z tohto snáď môžeš. Nenechám ťa tu takto" Podal som jej pohár.

S úžasom som naňho pozerala. To čo pre mňa spravil za tieto, dá sa povedať dva dni, pre mňa nespravil ešte nikto. Ani moja mama. Tá sa príliš bojí. Z očí mi začali tiecť slzy, ale ignorovala som ich. Aj tak sa zmenili na ľad, keď dopadli na zem. Vzala som si od neho pohár a sykla som bolesťou. Mám na sebe biele tričko, cez ktoré prosvitá moja modrozelená pokožka. "Ďakujem." Zašepkala som a hneď na to sa začervenala. Áno, viem sa červenať aj normálne. Nie len keď sa ma snaží ovládať oheň. Povzdychla som si a priložila si pohár k perám. Poslednýkrát som sa pozrela na Dominica a rýchlo sa napila. Musela som to do seba rýchlo dostať. Keď som toho už nemala veľa, krv začala mrznúť. Bolestne som zatvorila oči, no všimla som si, ako pozoroval mrznúcu krv. Bola odporná a studená mi poriadne mrazila hrdlo.

,,L-lepšie?" Pozrel som na ňu neisto.

"Uh... Neviem." Povedala som. Vytiahla som si tričko a sledovala svoje modrinami posiate telo. Bola som zasiahnutá bleskom, takže ma zdobili obrazce v tvare bleskov.. Po nejakej chvíli sa modriny začali vyjasňovať..

Ako som to uvidel musel som sa usmiať. Pozeral som na jej odhalené brucho a potom som jaj pozrel do očí so šťastným úsmevom.

Pozeral na mňa a jeho tvár zdobil šťastný úsmev. Takmer všetky modriny zmizli, no jazvy, ktoré mi otec spôsobil ešte predtým, boli teraz dokonalo viditeľné. Rýchlo som si stiahla tričko a odvrátila zrak. Hanbila som sa. Hanbila som sa za všetko, čo mi otec spôsobil. Za každú jazvu a modrinu na mojom tele. Pomaly a neisto som sa pozrela na Dominica. V očiac som mu videla otázky, preto som mu radšej skočila okolo krku, na čo som sykla bolesťou. Nie všetko sa zahojilo rýchlo.. "Ďakujem." Zašepkala dom mu do ocha a perami sa nechtiac obtrela o jeho ucho.

Som šťastný, že je v poriadku, ale toto som posral. Urobil som si dobrý vzťah k niekomu. S nikým sa ani len nerozprávam. Nemôžem to dopustiť. Som šťastný, že je v poriadku, ale pravdepodobne ma nejaký čas neuvidí.

Stŕpla som. Objímala som ho, ale on tam sedel iba tak, s rukami pozdlž jeho tela. Zahryzla som si do pery. Už bola prehryznutá. Preto sa krv pustila oveľa ľahšie.

Vyvalil som oči. Je tak blízko. Okamžite som ju chytil a objal tiež a pomaly som sa naklonil k jej krku. Svojími tesákmi som jej našiel žilu. Potrebujem ju! Všetkú jej krv. Tú dokonalú tekutinu. Zhlboka som sa nadýchol.

Objatie mi opätoval a ja som sa usmiala. Ale keď prešiel po krku a zastavil sa na mieste, kde má byť žila zamrzla som v pohybe. "Dominic." Zakňučala som mu do ucha. Práve ma zachránil a ide urobiť toto? Hlavu som si položila do záhybu jeho krku a zatvorila oči. "Tak to sprav. Viem, že som ťa svojim večným hryzením do pery vyprovokovala. Ale prosím, sprav to rýchlo. Ja.. Naozaj už nechcem znova cítiť bolesť." Povedala som potichu a z oka mi vytiekla slza, ktorá skončila na jeho odhalenom krku.

Tak som sa snažil ovládať.. Tak moc.. Len som ju dýchal a rozmýšľal som. Bola smutná. Nechcela cítiť bolesť. Ale ja to neriešim. Keď jednoducho po niečom túžim musím to mať. Zhlboka som dýchal a stále som so zubami pri jej krku rozmýšľal a snažil sa ovládnuť tú túžbu. Je tak blízko.