Beautiful Creatures ✔️

•35.

Už som bol blízko jej pier. Výdychol som si lebo sa neodtiahla. Už sme sa skoro dotýkali.

Náhle som dostala strach. Čo ak niečo pokazím? Čo ak sa niečo stane. Vždy ma hnal oheň, no čo ak sa na mňa teraz vykašle a ja budem neschopná? Čo ak to robí iba z ľútosti? A moja posledná myšlienka ma dostala. Ak by to spravil iba z ľútosti, zničil by ma. Vtedy som si uvedomila, že ho mám viac než len rada. Je to prvý človek, ktorého som kedy mala rada. Nechcem, aby mi ublížil. Od neho by som to nezvládla.

Započúval som sa do jej náhleho rýchleho tepu a odtiahol som sa. ,,Ja.. Prepáč." Povedal som. Našťastie sme sa nepobozkali, lebo by to asi inak dopadlo. Tvár som si  zakryl rukou.. ,,Uhm.. Pôjdem sa osprchovať." Povedal som a rýchlo som ju obišiel a zamkol sa v kúpeľni kde som to predýchaval. Myslím, že k nej niečo cítim. Čo to do pekla bolo? No už je po všetkom. Ona necíti to isté.

Bolo to z ľútosti. Inak si to neviem vysvetliť. Len tak zmizol a nechal ma samú. Sadla som si na barovú stličku a potochu vzlykala. Necíti to, čo ja. Necíti. Hrýzla som si do pery. Vonku sa spustil poriadný dážď. Aj počasie plače. Sedela som bez pohnutia poriadne dlho a nechala svoje slzy tiecť. Pohľadom som hypnotizovala dážď za oknom.

Zostal som v sprche a nechal som vodu tiecť po mojej tvári a tele. Nechápem to. Už sme sa toľkokrát pobozkali a takmer sme sa dostali aj ďalej a ona nič necíti? Je to jediné dievča, ktoré som kedy k sebe pripustil a záleží mi na nej ako na nikom inom.

Prečo musí byť môj život taký krutý? Ja.. Ja ho mám naozaj rada. A viac než len to.. A on.. On to ignoruje. Veď sa pri ňom vkuse červenám. Stále ho objíma. Už sme sa toľkokrát bozkávali.. To naozaj nič necítil? Som až tak škaredá? Alebo som mu ztŕpčila život až tak, že ma nedokáže mať rád? Stále som sedela bez pohnutia. Slzy mi tiekli ako o život a dážď bol na tom rovnako. Najskôr spôsobím nejaké záplavy.

Vyšiel som z kúpeľne von už oblečený a išiel som hľadať Amber, ktorá v izbe nebola. Išiel som do kuchyne a našiel som ju na barovej stoličke plakať. Zamračil som sa. Netušil som prečo plače. Podišiel som k nej. ,,Amber?" Oslovil som ju.

Keď povedal moje meno, pichlo ma pri srdci, ale zároveň aj zahrialo. "Čo je so mnou zle?" Opýtala som sa a vzlykla.. "Prečo ma nemôžeš mať rád?" Opýtala som sa potichu a ani sa naň nepozrela. Keď už mi to povie, nechcem sa pri tom naňho pozerať. Bolelo by to oveľa viac.

,,Čože?" Prekvapene som sa na ňu pozrel. ,,Ja.. Ja ťa mám rád." Povedal som a postavil som sa pred ňu, čiže som bol za barovým stolom.

"Tak prečo si ma nepobozkal?" Opýtala som sa potichu a sklonila hlavu.

,,Ja.. Rozbúchalo sa ti od strachu srdce.. Myslel.. Myslel som si, že nevieš ako ma odmietnuť." Sklonil som hlavu.

Zasmiala som sa, no nebol to veselý smiech. "Odmietuť? Ja som sa bála, že to robíš iba z ľútosti. Bála zom sa, že niečo pokazím a ty mi povieš toto." Vzlykla som.

,,Ja? Z ľútosti? Amber pred tebou som nikoho nemal a ani som si nikoho k sebe nepustil tak blízko. Keď mi na tebe záleží to by som nikdy neurobil.. Milujem ťa!" Povedal som narýchlo a pozrel sa jej do očí.

Moje srdce spravilo salto. Dych sa mi zasekol v hrdle. On.. On ma miluje? "Ty.. Ty.. Ma.." Koktavo som zo seba dostala a pozrela sa mu do očí.

,,Áno.. Áno milujem ťa." Zasmial som sa. Načo to budem stále tajiť?

On ma miluje! Chcelo sa mi kričať od radosti. Pomaly som sa usmiala. "Aj ja ťa milujem." Šepla som a pozerela ako zareaguje.