Beautiful Creatures ✔️

•7.

Pozrel som na ňu.,,Uhm.. Tak fajn" Neochotne som prikývol a išiel som k nej. Spolu sme vyšli von, ale všimol som si, že sa odomňa pre istotu držala ďalej. Kráčali sme po chodníku a skenoval som ju pohľadom. ,,Deje sa niečo?!" Pozrel som na ňu. Už ma vytáčal jej tep srdca, ktorý som počúval. Tak hlasno a rýchlo bilo jej srdce.

Povedať mu to, alebo nie? Povzdychla som si. "Vieš, moji rodičia.." Pokrútila som hlavou. "No.. Bude to zlé. Veľmi, veľmi zlé." Trpko som sa zasmiala.

,,Ako to myslíš?" Pozrel som na ňu.

"Pozri, rada by som ti to povedala... Ale nemôžem. Budem rada, ak sa zajtra dostanem do školy.." O čom dosť pochybujem, keďže si to pekne zlíznem. A bude to bolieť.

,,Hrozí ti snáď niečo?" Spýtavo som zdvihol obočie. Myslím samozrejme okrem mňa, upíra, ktorý s tebou sedí a chce ťa vysať do poslednej kvapky.. Hm.. To by bolo asi blbé povedať. Prečo sa s ňou vlastne ešte rozprávam? Iný by už boli dávno po smrti.

Zasmiala som sa. "Som si na sto percent istá, že áno." Bez váhania som si zahryzla do pery a chcela ju prehryznúť, ale zastavila som sa. Radšej som si pery oblízla. "Môžem byť rada, ak to prežijem." Nemusí vedieť, že to myslím smrteľne vážne, preto som sa slabo usmiala, nech to vyzerá ako metafora.

Neveriacky som sa na ňu zamračil.. V tichosti sme došli k nej domov.,,Potom zajtra v škole.. Vieš kde si sadnúť" Zasmial som sa.

"Hej, už budem vedieť." Zasmiala som sa spolu s ním. "Ďakujem." zahryzla som si do pery, ale dávala som si extra pozor na to, aby som ju neprehrýzla. No všimla som si, ako sa na moje pery pozerá.

,,Už si nehryzieš do pery" Povedal som a prižmúril som na ňu oči.,,Prečo?" Spýtal som sa. Však predsa nemôže vedieť, že som upír nie?

Sklopila som oči. "Nie som hlúpa, jasné? Prečo asi nechcem ísť domov? Tam to bude ešte horšie, než byť pri tebe." so srachom v očiach som sa pozrela na dom. Cítila som svojho otca. Tá jeho elektrizujúca mágia sa prehliadnúť nedala.

Zamračil som sa na ňu.,,Ak chceš môžeš ísť ku mne" Mykol som plecom. Mal som len jediný dôvod prečo som jej dal tento návrh. Chcem jej krv.

"Nie, to nie. Bolo by to ešte horšie. A neverím ti, nič v zlom. No si upír." Mykla som pecami a ospravedlňujúco sa naňho pozrela.

,,Hm" Zamračil som sa.,,Aj tak raz tvoju krv dostanem" Povedal som potichu, ale pôvodne som chcel len v myšlienkach. Určite to počula.

Uškrnula som sa. "Tak to som zvedavá." Zasmiala som sa. Chlapec ani len netuší, že zom oproti nemu oveľa mocnejšia.

Zamračil som sa na ňu. ,,Zistíš" Uškrnul som sa. ,,Uhm.. No a veľa šťastia" Povedal som a odišiel som upírskou rýchlosťou preč. Samozrejme som nešiel domov. Zvedavosť mi nedala. Chcel som len, aby si to myslela. Sledoval som jej rodičov v obývačke cez okno z boku jej domu a už som len čakal kým sa tam dostaví aj ona.