Beautiful Creatures ✔️

•44.

,,Je ti zima. Myslím, že by ti to nepomohlo" Jemne som jej rukou prešiel po líci.

"Hmm.." Pod jeho dotykom som privrela oči.

Pomaly som ju zatlačil dozadu ako som k nej pristúpil. A ona narazila do stromu za ňou.

Vydýchla som zadržiavaný vzduch a topila sa pod jeho pohľadom.. Líca mi horeli.

,,Ako ti je?" Spýtal som sa jej.

"Ja.. Príliš horúco.." Vydýchla som.

Zasmial som sa. ,,Práve som ti dal moju bundu, no až tak?" Vedel som, že to je vďaka jej ohňu. Usmial som sa. Prešiel som si jazykom po pravom tesáku a usmial som sa.

"Toto tobíš naschvál." Hnevala som sa.

,,Čo ako?" Podišiel som k nej bližšie. A doširoka som sa usmial.

"Ty vieš, čo.." Zahryzla som si do pery.

Svojimi rukami som sa oprel o strom za ňou, čím som jej obmedzil prístup odo mňa. ,,Som rád, že aj po takom dlhom čase, čo sme spolu v tebe dokážem vyvolať tie pocity, čo na začiatku." Uškrnul som sa.

"Ani len netušíš, aké..." Omámene som sledovala jeho pery.

Svojim telom som sa natlačil na to jej a hlavu som naklonil k jej krku. Perami som sa obtrel o jej ucho. ,,Milujem ťa." Pošepkal som jej a perami som sa pomaly presunul na jej krk.

"Aj ja teba.." Zatvorila som oči a čakala..

Moje mäkké pery na jej krku vystriedali moje tesáky, ktorými som prešiel po jej žile.

Moja ruka automaticky vystrelila do Dominicových vlasov.

Silno som ju uhryzol, aj keď som nechcel, ale ten jej krok ma prekvapil zrovna v tom momente.

Zastonala som. Bolelo to, no bola to píjemná bolesť. Hrýzla som si do pery a telom sa tisla k tomu jeho.

Naďalej som sal jej krv a užíval som si to. Zahryzol som do nej silnejšie a zaklonil som jej hlavu.

Slasťou som vzdychla. On naozaj netušil, ako som sa pri tom cítila.

Svoje tesáky som zaboril hlbšie do jej krku. Chcel som viac.

Telom mi prešla ostrá bolesť. Nechcela som vykríknuť, no vykríkla som. Rýchlo som si rukou zakryla ústa.

Tým, že skríkla som chcel ešte viac, tak som pokračoval neuvedomujúc si absolútne nič. Vnímal som len jej úžasnú krv.

"Dominic.." Zatvorila som oči a podlomili sa mi kolená.. Bola som príliš slabá. Nezastavila ho ani moja mrznúca krv.. Nič.. On ma zabije.. Z oka mi vytiekla slza. "Prepáč." Nechcela som, aby sa za to obviňoval. Bol to predsa len môj nápad... Neudržala som sa na svojich nohách a prestala som vnímať okolie.. "Milujem ťa.." Bolo posledné, čo som spravila.

Keď spadla na zem vytiahol som z nej moje tesáky a zhlboka som sa nadýchol. Hneď potom som si ju všimol. ,,Och nie.. Amber!" Zakričal som padol som na kolená. ,,Amber. Amber." Rozplakal som sa. ,,To nie.. Nieeee!" Zakričal som a skúsil zdvihol som jej nehybné telo na moje ruky. Výdychol som si, keď som začul jej slabé srdce. Ešte žije. Okamžite som si tesákom rozrezal peru aj zvonka aj zvnútra a zaklonil som jej hlavu. Pobozkal som ju. Alebo som skôr len čakal, kým do nej stečie moja krv. Pomaly prehltla a ja som si vydýchol. Ani nespolupracovala ani nič. Bola tak slabá. Skoro som ju zabil.

Cítila som ako ma drží.. Cítila som studený vzduch. Cítila som jeho blízkosť. Cítila som ako na moju tvár padajú jeho horké slzy. Cítila som ako ma pobozkal a nechal do mňa tiecť krv. Cítila som všetko a zároveň nič. Bola som tak slábá, že som ledva dýchala. Všetko to bolo tak ťažké.. Nevládala som.. Chcela som len spať. Spať a nikdy sa neprebrať.