Beautiful Creatures ✔️

•41.

"Nie.. Ak to chceš urobiť.. Tak ťa pri tom nechcem vidieť. Nezvládnem to." Začala som vzlykať.

Zamračil som sa. Ona si vážne myslí, že by som to urobil. ,,Ale bojím sa o teba. Ja.. Som pri tebe a aj budem" Povedal som a privinul som si ju k sebe do objatia. Na čelo som jej dal malý bozk. ,,Ja ťa len tak nenechám. Si môj celý svet." Pošepkal som. ,,Nikdy by som to neurobil."

"Dominic.." Objala som ho oveľa pevnejšie.. Medzi nami už neostalo žiadne miesto..

,,Tak sa o teba bojím." Vzlykol som.

"A ja o teba." Plakala som mu do hrude.

Po nejakom čase, keď sme sa od seba odtrhli sme išli spať do riaditeľne, pretože školský zvonček všetko pokazil.

"Ahoj..." Pozdravila som otca a išla ho objať. Bola som príliš precitlivená..

Pozeral som na nich ako sa objímajú a ja som si zatiaľ obzeral miestnosť. Hm.. Nikdy som si nevšimol, že tu má policu s knihami.

"Oci.. Uhm.. Pomôžeš nám?" Opýtala som sa ho. "Áno.. A ako?" Opýtal sa ma s úsmevom.

Úplne som ich ignoroval. Vytiahol som si jednu knihu z police. Hm.. Zaujímavý názov.

"S Dominicovím ovládaním ohňa a celkovo so sebaovládaním.." Povedala som a zahryzla si do pery. "Uhm.. To posledné by sa zišlo aj mne." Začervenala som sa. Otec sa zasmial. "Samozrejme. Ak bude Dominic súhlasiť." Otočil sa na Dominica. "Hm.. Tá kniha je mágii, ak ťa zaujme, môžeš si ju vziať.." Povedal, keď videl ako pozorne skúma knihu.

Otočil som sa k nim. ,,H?" Pozrel som na nich.

"Bože, Dominic.." Zasmiala som sa.

,,Uhm.. Áno" Súhlasil som lebo prvé, čo mi prišlo na um bolo, že sa ma asi niekto niečo pýtal.

Rozosmiala som sa. "Otec ti hovoril, že ak ťa tá kniha o mágii zaujala, môžeš si ju vziať. A že nám pomôže s tvojimi novými schopnosťami.. Uhmm.. A mne pomôže so sebaovládaním.. Toto sa budeme učiť obaja." Usmiala som sa naňho.

,,Ou.. Fajn." Povedal som a odložil som knihu na miesto. ,,Pre knihu sa možno ešte vrátim." Zasmial som sa.

Otec prikývol.

Prešiel deň, týždeň, dva týždne, mesiac a stále nič. Nikto sa neukázal a mňa a Amber učil Peter, ako ho teraz volám ovládať naše schopnosti. Niekedy boli fakt ťažké situácie no oheň som sa ovládať naučil a postupne aj túžbu po krvi. Aj keď tú stále mám, ale už ju aj dokážem ovládať. Amber a ja máme úžasný vzťah. Sama sa mi vždy keď som hladný ponúkne a ja sa snažím ju nezabiť, ale našťastie to vždy dobre dopadne. Ona a jej otec majú úžasný a dokonca by som povedal, že až rodinný vzťah medzi sebou a občas všetci traja chodíme navštíviť Frederica. Teda chodievali sme. Dnes sa konal jeho pohreb, na ktorom sme traja boli. Amber plakala a ja s Petrom sme ju utešovali. Škola skončila len nedávno a o týždeň má Amber 19. A mám taký pocit, že čo chvíľa nás napadne nejaká armáda ľudí ako boli Amberiny rodičia a budú sa ju aj mňa snažiť zabiť ešte pred jej narodeninami. Ja a Amber sme práve došli do nášho domu z toho Fredericovho pohrebu.

"Nemôžem uveriť, že tu už nie je." Plakala som.. "Veď bol ako náš starý otec. Do frasa! Veď nám odkázal všetko čo mal!" Začala dom vzlykať. Tak ľahko sa viem k niekomu pripútať..

,,Ja viem Amber.. Bude mi chýbať." Objal som ju.

S radosťou som sa mu schúlila do objatia.

,,Čo keby sme dnes zašli niekam na pizzu do reštaurácie." Usmial som sa na ňu ako sme sa pustili.

"Pizzu milujem." Slabo som sa usmiala.

,,Ale. Myslím ako rande. Do teraz sme naňho poriadne ani čas nemali." Usmial som sa.

Zahryzla som si do pery a očervenela. "Dobre." Usmiala som sa.

No a tak sme išli na rande. Bavili sme sa a jedli úžasnu pizzu. Až kým sme došli späť domov.

Moje prvé rande bolo úžasné. Rozprávali sme sa o všetkom možnom. O jeho rodičoch Melody a Patrickovi a jeho staršej sestre Izolde, s ktorou sa nerozpráva od smrti rodičov, pretože sa za ich smrť obviňoval. O mojom otcovi, ktorý nás všetko učil. Konečne som dokázala naozaj ovládať svoje schopnosti. Jedli sme spoločnú pizzu a sedeli sme vedľa seba. Celý čas sme sa nejako dotýkali. Dvere od reštaurácie mi ako pravý gentleman zakaždým otvoril. Pred vchodom do domu ma vášnivo pobozkal a do spálne ma vyniesol na rukách. Toto rande, bolo naozaj dokonalé.