Beautiful Creatures ✔️

•39.

Sakra.. Prečo prerušuje tak krásny moment? Zozbieral som všetky sily a z mrnčaním som si sadol dozadu do auta kam si sadla aj Amber, aby sme boli vedľa seba. Držali sme sa za ruky a usmievali sa na seba ako šialený.

Otec sa zasmial. "Takže ste už naozaj spolu?" Opýtal sa otec šťastne.

Musel som sa zasmiať. ,,To sme." Pozrel som na Amber nadšene.

Zahryzla som si do pery a začervenala sa.

Všimol som si jej reakciu. Bola tak zlatá. Musel som sa škeriť ako blázon od radosti. Ja ju tak moc milujem.

To ako sa na mňa Dominic pozeral, ma nútilo červenať sa ešte viac.

Došli sme po chvíli do školy a s riaditeľom sme išli do riaditeľne. Sadli sme si oproti jeho stolu, za ktorým sedel.

"Ehm.. Tak.. O čom ste chceli rozprávať?" Opýtala som sa ich.

Pozrel som na ňu.,,Ja som chcel v prvom rade poďakovať za záchranu. Tvojmu otcovi.. Prepáč, ale ako sa vlastne voláš, nech ti nemusíš hovoriť riaditeľ alebo Amberin otec? Viem, že si nás riaditeľ síce štyri roky, ale nikdy som nebol dobrý žiak." Pozrel som na jej otca a zachechtol som sa.

Zasimial sa. "Som Peter.. Uhm.. A nie že by si bol zlý žiak, známky máš dobré, len tvoje správanie... No ale si upír takže som ti to všetko toleroval.. A ty Amber.. No na teba som hrdý, aj keď v tejto škole už žiadne známky mať nebudeš, keďže si si štúdium neoficiálne ukončila už na minulej škole. Tak a teraz som chcel prejsť k inej veci. A to k vám dvom.. To, že sme sa zbavili Tari nie je koniec.. Je tu ešte Eugenov brat, ktorý už má podľa mojich zdrojov skupinu mužov. Obhajuje sa tým, že ste spolu ako upír a mág a to je u nás zakázane. Oni totiž nevedia, že máš ich schopnosti.. Čo nám hrá do karát.." Povedal a pozeral sa na nás. Čakal našu reakciu.

Zasmial som sa. Nevedel som, či sa mám na ňom začať smiať, pretože mi práve ako riaditeľ školy povedal, že mi všetko toleroval lebo som upír alebo sa mám vyjadriť k tomu, čo povedal. No fajn druhá možnosť vyhrala. ,,No.. To predsa rýchlo zistia." Usmial som sa.

Zasmial sa. "Tomu verím." Povedal otec a usmial sa. Ja som si zahryzla do pery a bola ticho. "Takže... Chceš povedať, že.. Že nám znova niečo hrozí.. Že.. Že mu chcú kvôli mne znova ublížiť?" Rozplakala som sa. Rýchlo som sa postavila a utiekla preč. Na chodbe som si sadla na zem a hlavu schovala do dlaní.

,,Ooooch.. Preboha.. Prečo to vždy robí?" Vzdychol som si a išiel som za ňou. ,,Amber.. Prestaň si prosím konečne dávať všetko za vinu. Spolu dokážeme čokoľvek, sme oveľa silnejší než oni a navyše vysal som aj tvoju mamu nemalo by to znamenať, že dostanem aj jej schopnosti?" Sedel som vedľa nej a ona si hlavu položila na moje rameno.

"Hej.. Malo.. Ale bude chvíľu trvať, než sa prejavia.. Uh.. Budeš vedieť ovládať oheň a keď máš ten, potrebuješ ho nejako uhasiť a popohnať, takže budeš vedieť ovládať aj vzduch.. Veď vieš, bez kyslíka oheň nehorí.. Uh.. Ale budeš sa musieť naučiť poriadne ovládať, pretože oheň je búrlivý, nevyspitateľný, vášnivý.." Zahryzla som si do pery a potiahla nosom.

,,Takže budem ako ty len v oveľa horšej verzii?" Odtiahol som sa a vydesene som na ňu pozrel.

"Huh.. Nikdy nebudeš horší ako ja." Sklonila som hlavu.

,,Amber. Ja som upír. Keď budem mať tvoje schopnosti... Môžem byť schopný čohokoľvek." Sklonil som hlavu.

Zahryzla som si do pery. "A bol by si schopný, mi ich vziať?" Opýtala som sa ho potichu. Popravde, odpovede som sa bála.

Šokovane som pozeral do blba. Všetko sa akoby točilo. Nezmohol som sa ani na poriadnu odpoveď, pretože som sa ani nevedel spamätať. Čo to s tým súvisí? Však aj tak budem mať schopnosti ako ona, prečo by som to robil?

"Takže by si bol schopný ma zabiť." Zamrmlala som a pozrela sa na svoje ruky.