Beautiful Creatures ✔️

•20.

,,Čo robíte?!" Ozval sa krik profesora Bubbleho, ktorý práve s vreskotom vošiel do triedy. Za ním sa ťahal riaditeľ. Ani som ich nepočul odomknúť. Obaja mali založené ruky. Ja a Amber sme sa pustili. Teraz len začne sranda.

"Ďakujem tuto Dominicovi, za včerajšiu záchranu. Viete, keď som tu odpadla. Bol naozaj milý, ako sa o mňa postaral." Trepla som prvú blbosť, ktorá mi napadla.

Ja som sa len usmial. Obaja sa na ňu pozerali riadne divne.,,Takže ste odpadla? Len tak?" Spýtal sa profesor.

"Hm.. Nie len tak. Ja.. Nuž, bola som ráno riadne vystresovaná, čo ste si pán riaditeľ stihli všimnúť. Takže som celý deň nič nejedla a nepila.. Uhm.. No, mne sa to vlastne stáva celkom často.." Zahryzla som si do pery a sklonila hlavu. Je pravda, že sa mi to stáva často.

Pozrel som na riaditeľa. Ktorý okamžite pozrel na mňa.,,A preto ste museli zničiť tie dvere pán Wilde?!" Pozrel na mňa naštvane. Odkašľal som si.,,Nemohol som ju tu len tak predsa nechať, tak som ich vyrazil, a odišiel som s ňou domov, kde aj prespala, pretože sa do dnes ani neprebudila" Povedal som na svoju obranu.

"Boli sme tu zamknutý.." Povedala som nevinne.

Oni dvaja sa zamračili.,,Tak dobre.. Ale prisahám, že ak pán Wilde spravíte jeden jediný ďalší priestupok, tak letíte! Prajem pekný deň! Och a Bubble.. Pusti ich. Ešte nám zničia aj iné veci!" Povedal hnusne riaditeľ a odišiel. Ja a Amber sme si bez slova vzali veci a išli sme okolo Bubbleho von z triedy.,,Nečakal som, že to pôjde tak hladko.. Skôr som čakal gilotínu" Ozval som sa po chvíli, ako sme kráčali chodbou von.

"A to som si myslela, že je tento riaditeľ iný. Je rozvnako hnusný ako vsetci ostatný." Povedala som smutným hlasom a skenovala svoje topánky.

,,Ale nie.. On je milý. Ibaže záleží na tom kto si.. K tebe sa ani len neozval. Len ku mne. Ku mne jednoducho nikto nieje milý... Iba ty" Povedal som a sklopil som zrak.

Znova som ho objala. "Asi mama nezavolala políciu, nikto za mnou neprišiel. Takže žiaden prúser nám nehrozí. A usmej sa trochu. Môžem ťa zoznámiť s jedným nádherným hnedým vlkom. S ním jediným som sa nikdy nebála. No mám teraz teba. Takže môžeš hrdo zaujať jeho miesto. Dokonca ťa povýšim." Smiala som sa mu do hrude.

Pozrel som na ňu.,,Čože?!"

"Snažím sa ťa rozveseliť, tak to nekaz. A ten hnedý vlk naozaj existuje. V mojom starom meste bola jedna zoo, kde som pomáhala so zvieratami, no najviac mi to išlo s vlkmi." Usmiala som sa naňho.

,,Aha.. Tak to by si si mala nájsť asi nejakého vlkodlaka.. Myslím.. Nájsť ako nájsť." Drgol som do nej so zvodným tónom a zasmial som sa.

Odfrkla som si. "No fuj. Ako nič proti ním, ale byť so psom? To máš o mne až tak nízku mienku?" Pokrútila som nad ním hlavou a odtiahla som sa.

Musel som sa na nej zasmiať.,,No a čo si potom myslíš o upíroch?" Zdvihol som obočie.

Mykla som plecami. "Radšej upíra, než vlkodlaka. Aj keď záleží od toho, aký. Lebo tích, ktorích som stretla v mojom minulom meste, by som najradšej zabila a potom je tu druhá vec. Môžem byť len s človekom, alebo mágom ako som ja. Takže jediný upír, ktorý pripadá do úvahy, si ty. Keďže si vypil otcovú krv." Povedala som na jeden nádych. "Uhm.. No a tie tvoje schopnosti. Do konca týždňa by sa mali začať prejavovať. Takže ťa to budem učiť ovládať." Žmurkla som naňho a išla ďalej.

Ako to povedala, že jediný upír v úvahe som ja, vyvalil som oči. Nezmohol som sa ani na slovo. Radšej som kráčal rovno domov. Kde sme aj za chvíľu došli. ,,No a môžeš mi prosím objasniť, čo všetko dokážeš? Len nech som si istý. Nechcem sa zas nechať prekvapiť snehom v lete" Prekrútil som očami.