Beautiful Creatures ✔️

•33.

Ako strácala kyslík, strácal ho aj oheň. Postupne všetok uhasínal.

"Dominic!" Zakričala som vystrašene. Všade naokolo bol oheň, ktorý pomaly mizol, ako škrtil moju mamu.. "Dominic, prosím." Bála som sa oňho. Ona mu ublíži.. Vždy si nájde spôsob.

Otočil som sa na Amber, ale jej mamu som stále držal.,,Čo je?!" Zakričal som. V očiach sa mi odrážal oheň, ktorý sa uhasínal.

Otec k nemu rýchlo pribehol a chytil ju zo zadu za ruky. Vtedy jej z rúk vytiahol dýku. "Mala si pravdu. Naozaj urobí čokoľvek." Povedal môj otec chladne. Stála som tam ako obarená. Keby si to otec nebol všimol, zabila by ho.

Okamžite som ju pustil a šokovane som po nej pozeral za to ona sa chytila za krk a snažila sa dýchať.,,No tak teraz mi zabráňte zabiť ju!" Povedal som naštvane. Aj keď som bol vlastne jej otcovi vďačný a jej mamu som pritlačil k stene.

"Urob čo musíš." Potľapkal ho otec po pleci a prišiel ku mne. "Nemusíš sa na to pozerať." Povedal a objal ma. Hlavu som mala pritisnutú k jeho košeli. Nechcela som to vidieť.

Usmial som sa na ňu.,,Teraz ťa už nezachráni nik.. Nejaké posledné slová?" Usmial som sa na ňu.

"Nenávidím ťa Amber! Zničila si všetko! Ty malá suka!" Zakričala.. Naozaj to boli jej posledné slová..

V tom momente, keď to povedala som mal chuť odtrhnúť jej hlavu, ale namiesto toho som sa jej zahryzol do krku a vysal jej všetku životu potrebnú tekutinu z tela a padla k zemi. Odstúpil som od nej šokovane. Tie posledné slová odkázané Amber ma riadne dostali. Normálne to ranilo aj mňa.

Hneď ako som počula buchot, som odstúpula od otca a utiekla za Dominicom. Stál tak, že som ho mohla objať. Skočila som po ňom až cúvol a narazil do steny. "Tak som sa o teba bála! Si to najväčšie Pako, aké som kedy stretla!" Kričala som po ňom. No objímať som ho neprestala.

,,Amber. Je mi to ľúto." Povedal som a tiež som ju objal.

Zhlboka som dýchala, snažila som sa ukľudniť. "Už mi to prosím, nikdy nerob." Pozrela som naňho uslzenými očami.

,,Ja.. Zabil som oboch tvojich rodičov." Objal som ju a vzlykol jej do krku.

"Len jedného. A zaslúžili si to obaja." Hladila som ho po vlasoch.

,,Počkaj.. Je tu riaditeľ.. Uhm teda tvoj otec." Uvedomil som si a odtiahol som sa od nej. Pozrel som naňho.

Usmieval sa na nás s iskričkami v očiach. "Bežte domov, ja sa o zvyšok postará. A Dominic, ešte raz ďakujem." Úsmev sa mu ešte viac rozšíril.

Pozeral som naňho úplne prekvapene s vyvalenými očami. Čože?

"Uhm.. Ďakujem.. Oci." Usmiala som sa naňho. Pribehla som k nemu a dala mu bozk na líce. Potom som prešla naspäť k Dominicovi a chytila ho za ruku. "Tak poď." Potiahla som ho.

Nevedel som od jej otca odtrhnúť zrak a nechal som sa ťahať Amber až pokým sme nevyšli. Bolo toho toľko, čo som potreboval povedať, ale nedokázal som povedať ani slovo.

"Prosím, Dominic. Nevrav, že teraz budeš takýto." Pozrela som sa naňho so slzami v očiach. Zmení sa. On sa zmení a mňa pošle kaďe ľahšie. Odvrátila som sa od neho. Nič nehovoril. Potichu som vzlykla a odišla od neho preč.

,,Amber." Vzlykol som.