Beautiful Creatures ✔️

•30.

,,Hm.. Tak. Myslíš si, že to spolu dokážeme?" Spýtal som sa Amber, ako sme kráčali v lese.

"Neviem, ale ideme len domov. My útočiť nebudeme. Budeme sa iba brániť. Hm.. Pôjdeme naspäť do školy a potom.. No uvidí sa, či nám dajú pokoj, alebo nie. Ale ako som už spomínala veľakrát.. Verím ti." Usmiala som sa a začervenala.

Usmial som sa na ňu tiež.,,To som rád. No ale nebude divné vrátiť sa do školy po dvoch týždňoch? Čo im povieme?"

"Hmm.." Zamyslela som sa. "Som si istá, že vedia o mojom otcovi. Takže im povieme, že si ma vzal k jednému tvojmu vzdialenému príbuznému.. Smrť otca mi naozaj ublížila a ty si pri mne stál ako morálna podpora. A navyše, ani nebudeme tak klamať. Tá smrť je pravdivá, podpora je pravdivá, aj nás tá jeho smrť takmer zničila, veď nás chcú zabiť. No a tá vzdialená príbuzná rodina. Frederic je polovičný upír, takže je tvoja polovičná pokrvná rodina." Zasmiala som sa. "No a k tomu povedal, že ak budeme mať nejaký problém, máme mu dať vedieť, takže kľudne nás bude aj kryť. Vieš, ja myslím na všetko." Žmurkla som naňho.

,,No to vidím. Ty ma snáď nikdy neprestaneš prekvapovať" Zasmial som sa. ,,No poďme."

Zasmiala som sa. "Rada ťa prekvapujem." Zahryzla som si do pery a išla za ním.

Po dlhšom čase sme došli do školy a všetci na nás znova pozerali. Vošli sme do našej triedy a sadli sme si na miesta. Amber sedela pri okne.,,Nikto stále nemôže uveriť, že sa s niekým dokážem normálne rozprávať" Zasmial som sa.,,A určite im je tiež divné, že sme boli obaja spolu preč dva týždne a dojdeme spolu späť do školy. Určite si myslia, že máme nejaký vzťah." Pozrel som na ňu.

Očervenela som ako paradajka. Spomenula som si na naše bozky, ktoré sa už neopakovali.

V tom do triedy vošiel profesor Bubble a všetci sme sa postavili. Dokonca aj ja. A to bolo prvý krát. Čo so mnou tá Amber spravila za ten čas?

Profesor po nás hodil prekvapený pohľad. Moje srdce sa rozbúšilo ako šialené.

Pozrel som na Amber.,,Pokoj.. Bude to dobré" Venoval som jej povzbudivý úsmev a žmurkol som na Bubbleho, ktorému hneď potom išli prasknúť nervy. Podišiel k našej lavici a oprel sa o ňu. ,,Dobré ráno. Ako ste sa vyspali?" Usmial som sa naňho doširoka. Amber tá bola celá vystresovaná, ale snažila sa byť pod kontrolou. Učiteľ sa na mňa vražedne pozrel. ,,Vy dvaja. Po škole!"Povedal a naštvaný odišiel. Vzdychol som si. Zas budeme po škole.

Hrýza som si do pery.. Sedíme znova v treiede a po škole. O chvíľu by mal prísť riaditeľ. "Dominic, ja to nezvládnem.. Prosím, hovor iba ty.. Ja sa tu naozaj položím.." Skryla som si tvár do rúk..

,,Amber budeme musieť bojovať s tvojou mamou a bohvie ešte s kým všetkým a ty sa bojíš nášho triedneho?" Zasmial som sa.

"Ja.. Ja to nezvládnem. Boj? Fajn.. Ale rozpravať? Nikdy som nevedela pred nikým rozprávať." Povedala som.. "Ach Bože! Myslím, že odpadnem.." Vzlykla som do rúk.

Prisunul som sa k nej bližšie so stoličkou a jednou mojou rukou som ju objal. Okolo ramien a trochu som s ňou pokýval zo strany na stranu ako som sa ju snažil upokojiť. Dnes vyzerala nádherne. Mala bordové tričko a obyčajné rifle. Ja som mal zas čierne tričko a obyčajné rifle. Čiže nič moc. Nechápem ako na nej vždy môže všetko vyzerať tak pekne.

So triedy vošiel riaditeľ a profesor Bubble.. Neodtiahla som sa od Dominica. Ešte viac som sa k nemu schúlila a nechala si po tvári tiecť slzy. Keď už nás tak našli, prečo to nevyužiť? Otočila som tvár k Dominivovi a takmer nečujne zašepkala.. "Akože smútim za otcom.." Smrkla som a vzlykla. Nech ma pochopí, prosím!

Pochopil som ju. Musel som sa usmiať, ale len vo vnútri, aby som niečo neprezradil.,,Takže. Vy dvaja. Už vás chcem vidieť vysvetľovať! Ty Dominic si v riadnom maléri stále, takže Amber! Hovor, čo sa stalo! Kde si bola! Vieš vôbec, že je tvoj otec mŕtvy?" Vyvalil na ňu otázky riaditeľ.,,Ehm.. Ona bola celý ten čas so mnou. Po smrti jej otca som bol jej jediná podpora, ktorú mala. No a za ten čas sme boli u mojich vzdialených príbuzných" Ozval som sa na jej obranu. ,,Nech hovorí ona!" Zakričal Bubble.