Beautiful Creatures ✔️

•43.

"Áno.. Je s tým nejaký problém, alebo..?" Nechápavo sa opýtal.

,,Uhm.. Moja sestra sa volá Izolda." Povedal som. Pochybujem, že to je niekto iný. ,,Izolda Wilde. Nič ti to nehovorí?" Pozrel som naňho. Však keď sa s ňou pozná určite by m u to malo dopnúť.

"Ou.." Povedal. "Oci?" Opýtala som sa. "Mne sa aj zdalo, že sa na seba podobáte. Ani si nevieš predstaviť, ako dlho ťa hľadá." Povedal a vošiel si rukou do vlasov.

,,Ona ma hľadá?" Vyvalil som nadšene oči.

"Synak. Ona ťa hľadá od kedy si odišiel. Viní sa za to, že nedokázala ochraniť teba a rodičov. A že sa o teba nedokázala postarať. Vraj len kvôli nej si odišiel. Má ťa rada." Usmial sa naňho otec.  Prišla som k Dominicovi. "Tak vidíš.. Ona ťa celý ten čas hľadá a ty sa utápaš v žiali a obviňuješ sa za všetko.." Objala som ho.

Bol som zrazu tak šťastný, že som oboch chytil a pritiahol som si ich do objatia.

Zasmiala som sa. "Ešte tu chýba tvoja sestra a budeme jedna veľká šťastná rodina." Povedala som ako som ich oboch objímala.

,,Áno." Zasmial som sa a pustili sme sa. ,,Kedy dôjde? Kedy dôjde?" Nadšene som poskočil.

Otec sa zasmial. "Každú chví..." Niekto zazvonil.

Upírskou rýchlosťou som sa dostavil k dverám a otvoril som ich dokorán. ,,Izzy." Povedal som a okamžite som ju objal. Za ňou stáli nejakí ľudia, ale tých som vôbec neriešil. Izolda zostala v šoku. ,,D-Dominic?" Ozvala sa, ale ja som ju stále nemienil pustiť. ,,Preboha tak som sa o teba bál. Som tak rád, že si späť a to živá a zdravá." Zasmial som sa.

Zasmiala som sa. "To ty si utiekol." Počula som ju povedať.

,,Prepáč.. Prepáč za všetko." Stisol som ju ešte viac. Konečne je moja staršia sestrička späť.

"Ehm... Myslím, že ju rozpučíš.." Zasmiala som sa a potiahla ich v objatí dnu, aby sem mohli prísť aj zvyšní ľudia. Zatvorila som za nimi dvere.

,,Ehm.. Asi by sme sa mali pozoznamovať." Ozval sa mladší chlapec za Izzy vzadu.. Ja som konečne pustil Izzy a ešte raz som si ju nadšene prehliadol. Jej čierne krásne dlhé vlasy mala zopnuté vo vysokom cope a tie jej zelené oči. Vyzerala presne ako mama. Ja a moja sestra sme vyzerali takmer rovnako až na pár odlišností samozrejme. Bola nádherná ako naša mama. Tak som sa bál, že ju už nikdy neuvidím. No vypočuli sme toho mladého chlapca s hnedými vlasmi a očami a všetci sme sa teda pozoznamovali. Riadne sa to tam rozhučalo a ľudia spred domu odišli. Som si istý, že sa čoskoro aj tak vrátia a bude ich viac ako zistili, že sme tu. S Izzy a Amber sme sa rozprávali do tretej rána a hovorili sme si aj o tom ako som získal schopnosti ja a ako ich získala ona. Tiež zabila takého mága. Však.. Súrodenci. Zabávali sme sa a smiali po celý čas. No večer ma Amber zavolala na prechádzku do lesa, lebo už chcela zmiznúť od všetkých tých ľudí. Mimochodom ten chlapec sa volal Quentin. Ja a Amber sme sa v nočnom pokoji s úsmevom prechádzali lesom a držali sme sa za ruky. ,,Am.. Nikdy by som si nepomyslel, že by som niekedy túžil byť sám." Zasmial som sa.

Zasmiala som sa a pritúlila sa k nemu. Začínala mi byť zima.

,,Dám ti moju bundu." Zasmial som sa lebo sa úplne triasla. Vyzliekol som si moju koženú bundu vnútri vystlanú a nastavil som jej ju, aby si cez ňu prevliekla najprv jednu ruku a potom druhú ako aj urobila. Usmial som sa na ňu.

"Veď sa v tom stratím.." Smiala som sa.

,,To nevadí. Hlavne, že ťa udrží v teple." Usmial som sa na ňu. ,,Už začínam byť hladný. Mal by som si uloviť nejaké zviera." Otočil som sa na ňu a zastal som a tým pádom aj ona. ,,Odprevadím ťa domov, kým sa najem." Usmial som sa na ňu.

"Uhm.. Vieš ja.. Môžeš sa napiť zo mňa.. Už si to dlho nerobil a mne to nevadí." Zahryzla som si do pery.