Beautiful Creatures ✔️

•8.

S pobdzychnutím som sa otočila k domu a pomaly prešla k dverám. Odomkla som si a tašku hodila k botníku, kde som si odložila topánky. Pomaly, so sklonenou hlavou som prešla do obývačky. "Teraz sa chodí domov?!" Hneď na mňa kričal otec. Odvážila som sa naňho pozrieť, ale hneď mi na tvári pristála tvrdá facka, až som zaspätkovala ruku som si priložila k tvári a nahnevane naňho pozerala. Moje líca boli znova červené. "Eugen!" Vykríkla moja mama a bežala ku mne. "To nič, mami." Povedala som jej tichším hlasom. "Ty sa do toho nepleť Tara. Byť tebou, radšej sa vzdialim. Amber práve dostane ponaučenie." Povedal chladným hlasom. Mama zalapala po dychu. Nechcela odo mňa odísť, ale ja som ju odstrčila. Nemalo zmysel vysvetľovať, čo sa stalo. Aj tak by ma nepočúvl. Na otcovej tvári sa mihol šialený úškrn a rýchlosťou blesku, vytvoril blesk, ktorý do mňa zasiahlo takou silou, až ma odrzilo na stenu za mnou. Pomaly som sa zošmykla dole a rukou som sa chytila za hruť. Trafil ma rovno do srdca. Toľká bolesť.. Zakňučala som. "Toto ťa hádam naučí, konečne ma počúvať." Povedal chladným hlasom a znova do mňa udrell bleskom, no oveľa silnejším. Vykríkla som od bolesti a z očí mi vytrieskli slzy.

Zdesene som na to pozeral. Čo sa to tam do pekla práve stalo? Bolo mi Amber ľúto. Ani ja by som sa k nej tak kruto nezachoval a to ju chcem zabiť. Napadlo ma aj zasiahnuť, ale potom by som nevedel, čo robiť. Oprel som sa o stenu pri okne a zatvoril oči. Bolo mi jej tak moc ľúto.

"Otec, prosím.." Zamrmlala som prosebne. Chladne sa zasmial. "To by sa ti páčilo? Však?!" Vytiahol ma na nohy a udrel ma päsťou do brucha. Bola som celá ubolená z beskou, ktorými ma zasiahol. "Prestanem, až keď budem Ja chcieť!" Zavrčal mi do ucha a vrazil mi ďalšiu facku, za ktorou mi hneď udrel päsťou do tváre. Vykríkla som. Moja hlava ihneď vystrelila do zadu a narazila som do steny. Výsmenšne sa zasmial a pustil ma. Znova ma nechal na zemi a začal formovať blesk. Guľový blesk. Toto nemôžem pržiť. "Prosím, prestaň." Fňukla som bolestne. Už som si takmer necítila brucho, tak veľmi to bolelo. Odporne sa zasmial a pristúpil bližšie. "Eugen! Veď ju zabiješ!" Zdesene po ňom zakričala mama. "Tak nech." Odfrkne si a hodí po mne guľový blesk. Zatvorila som oči. Toto nemôže. Prežiť. "Ľúbim ťa, mami." Povedala som a poslednýkrát sa pozrela na svoju mamu. V tom do mňa vrazil blesk. Vykríkla som, tak nahlas, až som takmer prišla o hlas. Moje srdce sa nekontrolovateľne rozbúšilo a telom mi prebehla bolestná kŕč. Prehla som sa v chrbtici a snažila sa dýchať. Nešlo to. Moje pľúca sa na mňa vykašľali a moje srdce prestávalo biť.