Beautiful Creatures ✔️

•21.

Povzdychla som si. "Ja vlastne ani neviem, čo všetko dokážem. Ja tie sovje 'schopnosti' potlačujem." Povedala som a nad slovom schoplnosti, som spravila úvodzovky. "Ale viem ti povedať, že určite viem ovládať vodu, ľad, oheň, vietor, uhm.. tak trocha aj rastliny. Aby mohli rýchlejšie rásť a také tie blbosti. Tá voda, ma ukľudnuje a dodáva mi silu. Ľad, no ten mi zmrazuje krv a vďaka nemu sa viem držať v kľude. Oheň, vďaka nemu mám vždy červené líca od hnevu, mám aj červené vlasy. Hmm.. Ľahko sa nahnevám, to je tiež vďaka ohňu. Ale viem sa rýchlo ukľudniť vďaka ľadu, voda je pokojná a ja tiež. Moje oči, ktoré ľuďom prídu chladné a škaredné, sú tiež vďaka ľadu." Povedala som a zamyslela sa. Čo ešte? "Ten vietor, no vďaka nemu viem oveľa rýchlejšie privolať búrku. Hm.. Bleskom sa vyhýbam kvôli otcovi. Uhm.. Ale keď sa tak zamyslím, nepoužívam svoje schopnosti, len keď som v nejakej vode. Vtedy sa ponorím a nevyleziem, pokiaľ sa na to necítim. Takže to je asi všetko, myslím." Zhrnula som mu obsah mojich schopností. "O! A každým rokom mám šancu na novú schopnosť. A keďže sa blížia moje narodeniny, tak aj šanca na niečo nové. No uhm.. Zatiaľ to vyzerá na schopnosť odpadávať všade kde som." Usmiala som sa naňho.

Zasmial som sa.,,Si veľmi zaujímavá osoba. No a čo sa týka tých tvojich očí. Podľa mňa sú nádherné" Usmial som sa na ňu.

Celá som očervenela. "Ďakujem." Povedala som potichu. "Uhm.. Idem si robiť úlohy." Odišla som do izby.

Vzdychol som si. Ona si ide vážne robiť úlohy? Ľahol som si na gauč A rozmýšľal som až pokým som nezaspal.

Ráno som sa zobudila prvá. Obliekla som sa a umyla. Potichu, aby sa Dominic nezobudil, som prešla do kuchyne. Spravím mu malé prekvapenie. Toasty.

Tak úžasne sa mi spalo, ale môj upírsky čuch a sluch ma prinútili zobudiť sa. Pomaly som vstal a pozrel som na Amber, ktorá niečo čaruje V kuchyni. Och. Ona sa ma snaží prekvapiť. To je od nej milé. No, ale ja chcem skôr prekvapiť ju. Skryl som sa do uličky oproti obývačke, ktorá je hneď vedľa otvorenej kuchyne A už som iba čakal.

Keď som mala toasty hotové, išla som zobudiť Dominica.

Zbadal som ju ako kráča k môjmu gauču. Toasty našťastie nechala na stole, čiže sa nič nepokazí. Zozadu som sa postavil tesne za ňu a čakal som, ako bude reagovať, keď zistí, že tam niesom. Keď chcem dokážem byť až smrteľne tichy.

Nebol tam. Už neležal na gauče. "Uhm.." zamyslene som pozerala na jeho gauč. Na zemi mal hodenú deku. Prišla som k nej, poskladala ju a položila na gauč. Pozrela som sa okolo seba. "Kde len si." Zamrmlala som si popod nos.

Skrýval som sa, tak aby ma nevidela. Zatiaľ som došiel späť do kuchyne, kde som jej napísal dopis. Toto bude ešte len sranda. Napísal som tam:,,Drahá Amber, ak chceš niekedy vidieť Dominica, tak sa niekedy zastav v pekle. Stiahli sme ho tam aj s inými démonmi" Vzal som papier A vo chvíľke keď sa nepozerala som ho položil na stolík v obývačke a zas som zmizol. Sledoval som ju spoza rohu miestnosti, tak aby si ma nevšimla. Som zvedavý, či tomu uverí. Pravdepodobne nie.

Keď som sa znova otočila našla som na stole papier.
"Drahá Amber, ak chceš niekedy vidieť Dominica, tak sa niekedy zastav v pekle. Stiahli sme ho tam aj s inými démonimi."
P

rečítala som si to. Raz, dvakráť.. A potom sa rozosmiala. "Ty si naozaj myslíš, že neviem ako píšeš?" Opýtala som sa ho pomedzi smiech. Už som vedela, že je niekde blízko mňa. "Radšej sa choď najesť, vychladnú ti raňajky." Povedala som so smiechom ako som išla do kuchyne.

Nemá poňatia ako píšem. Ja si totiž ani v škole nikdy nepíšem. Neozýval som sa len som zostal stále skrytý.

Vyliezla som si na stoličku a začala jesť. Najskôr sa bude skrývať, no videla som jeho písmo. Na angličtine profesor Bubble rozdával opravené písomky. Vtedy som videla jeho písmo.

Zrazu niekto vykopol moje dvere, čím mi prekazil úplne celú hru. Ja sám som sa vyľakal.

Zrazu niekto vykopol dvere. Cítila som vodnú a bleskovú mágiu. To nie, moja mama sa chce pomstiť. "Dominic, teraz už naozaj prestaň. Máme problém. Veľký problém!" potichu som naňho zakričala.