Beautiful Creatures ✔️

•46.

,,Vo vode uprostred studenej noci a upírom, ktorý ťa dobre, že nezabil?" Povedal som. Stále som sa za to vinil.

Zasmiala som sa. "V objatí s láskou svojho života." Povedala som prvé, čo mi napadlo.

Odtiahol som sa a prekvapene som na ňu pozrel.

Prekrútila som nad ním očami. "Myslela som si, že vieš, že ťa milujem.." Zahryzla som si do pery.

,,Áno. Ja. Ako ma môžeš mať stále rada po tom, čo som ti urobil?"

"Tomu sa hovorí láska, Dominic." Usmiala som sa naňho.

,,Ja.." Nemal som slov a znova som na ňu perami zaútočil a bozkával som ju ako o život. Ako keby toto bol náš posledný bozk. Zvalil som ju na zem, kde som si na ňu ľahol a ďalej ju bozkával.

Prekvapil ma, no nechala som sa bozkávať. Ešte som sa k nemu pridala a začala spolupracovať. Nohy som si obtočila okolo jeho bokov.

Zdvihol som a odtrhol som od nej moje pery.,,Ak ti je lepšie mohli by sme sa presunúť znova do našej mäkkej spálne" Usmial som sa.

Zahryzla som si do pery. "Netuším, na čo čakáš.." Zasmiala som sa a obmotala mu ruky okolo krku, aby keď sa zdvihne, bola som na ňom pevne prilepená..

Upírskou rýchlosťou sme sa mihali a za chvíľu som ju hodil na moju posteľ a okamžite som po nej vyštartoval.

Ráno som sa zobudila v Dominicovom objatí. Nevedela som si ani len predstaviť, že by som ho stratila..

,,Milujem ťa" Šepol som rozospato, keď som ju uvidel ako sa zobudila.

"Mhh.. Aj ja teba.." Šepla som mu do pier..

Dal som jej letmý bozk a musel som sa premôcť, aby som sa vôbec postavil.

Zasmiala som sa, keď stával z postele. A pri pohľade naňho som si musela zahryznúť do pery a očervenieť.

Otočil som sa k nej.,,Vyzeráš ako paradajka. Už si začínam myslieť, že tvoja pôvodná farba je červená" Zasmial som sa.

Očervenela som ešte viac a tvár si schovala do perín.

Zasmial som sa na nej.,,Urobím jedlo a ty sa zatiaľ nachystaj" Povedal som a schmatol som si čierne tričko a rifle a vyšiel som von.

Keď odišiel rýchlo som si obliekla čiernu sukňu a bordové upnutejšie tričko.. Umyla som sa a zišla som za Dominicom do kuchyne.

,,Amber" Oslovil som ju ako som ju ku mne počul prichádzať a ani som sa len neotočil.

"Dominic." Oplatila som mu oslovenie.

,,Začalo to" Otočil som sa k nej na barovej stoličke. A vstal som a išiel som k nej.

"A čo?" Nechápavo som sa ho opýtala.

,,Idú po nás. Tí zo schopnosťami. Idú nás zabiť" Podišiel som k nej.

"Ou..." Na visc som sa nezmohla. Iba som pozerala do blba.

,,Takže..." Pozrel som na ňu a čakal som kým sa ona pozrie na mňa.

"Uhm.." Otočila som sa naňho.

,,Pôjdeme? Teraz? Proti nim a zničíme ich?" Zasmial som sa.

Vyvalila som naňho oči. "Zblázdnil si sa? Môžu ti ublížiť a... Zabiť. To..to nedovolím. Pôjdeme za otcom. Veď včera nám povedal bojový plán. Máme sa držať pri nich. A tak... Uh.. Keď to bude nutné, pridáme sa do bitky aj my." Povedala som a mračila sa na neho. Je to blázon. Aj keď môj blázon..

,,Keď to bude nutné? Vážne? Je to nutné? Je nutné ich zabiť! A ja by som sa toho rad zúčastnil! A navyše som upír so schopnosťami, čo by sa mi už len mohlo stať?" Odfrkol som si.,,A mimochodom na stole máš raňajky. Miláčik" Dal som jej bozk na líce a sadol som si za stôl a čakal som, kým to spraví aj ona.

"Nie som hladná." Povedala som potihu a so sklonenou hlavou som išla preč. Bolelo ma, ako so mnou rozpráva. Deje sa to často. Prasknú mu nervy a nakričí na mňa, alebo je na mňa jednoducho hnusný. Otvorila som dvere od balkóna a zatvorila ich za sebou. Sadla som si do kúta a nohy si pritiahla k sebe. Bolo mi fuk, že mám sukňu. Chcela som sa iba skryť. Zmiznúť a už sa nevrátiť. Pri tej myšlienke, som sa musela trpko zasmiať. Odísť by bolo pre mňa tak jednoduché. Po tvári mi začali tiecť slzy. Neznášala som, ako ľahko sa vie vytočiť.. Keď po mne kričal a bol na mňa hnusný, vtedy mi vedel nahnať poriadny strach.