Beautiful Creatures ✔️

•19.

Nenápadne som na ňu pozrel. Niekto tu zrejme niečo plánuje. Už sa neviem dočkať. Prešiel som si jazykom po pravom tesáku, ktorý nebol vysunutý. Je to taký môj zvyk urobiť v niektorých situáciách.

Zahryzla som si do pery. Bola som nervózna. Preto som ju poriadne stískala, až som si ju prehrýzla. Toľká pozornosť mi nerobila dobre. Moje líca boli znova červené.

V momente som na ňu pozrel. Znova tá úžasná vôňa. Aj keď ma jej krv skoro zabila bola vynikajúca a navyše zmrzla až po nejakom čase, čiže som v pohode. Hm.. Však by sa to kľudne mohlo zopakovať. Však aj tak kvôli tej krvi sa potom aj trpieť oplatí a ona by ma zomrieť nenechala. Rozmýšľal som. Ale samozrejme nie racionálne. Jej krv ma totálne vykoľajila. Ako vždy.

Do triedy vošiel profesor Bobble a keď nás zbadal, hneď nám udelil ďalšie po škole. A tak teraz sedíme tu v triede, už po vyučovaní, sami a zamknutý.

Prechádzam sa po triede sem sa tam.,,Ako stihli tie dvere tak rýchlo spraviť?" Spýtal som sa a nervózne som stále kráčal sem a tam.

"Asi sú na podobné vylomeniny zvyknutý. Na mojej minulej škole, by to bolo oprvené do niekoľkých hodín." Povedala som bez záujmu. Moja snaha ignorovať ho, funguje ako tak.

Pozrel som na ňu.,,Hm.. Kedy do pekla ten riaditeľ a učiteľ konečne dôjdu?!" Už som začínal byť fakt nervózny.

"Čo ja viem.." Odvrkla som mu. Pozerala som von oknom.

Otočil som sa k nej.,,Čo ti je?" Zamračil som sa.

"Nič." Povedala som najnevinnejším hlasom aký som vedela. V duchu som sa smiala.

Podišiel som blízko k nej a jej vlasy som jej odhrnul z krku na druhú stranu počas toho ako sa ona pozerala cez okno.

Pri jeho dotyku mi naskočili zimomriavky. Zahryzla som si do pery a sústredila som sa na prírodu za oknom.

Pomaly som sa naklonil k jej krku až pokým sa moje pery nedotkly jej pokožky. Bola nervózna, ale tvárila sa, že je v pohode. Čakal som už len na to ako zareaguje po tomto.

Zazryzla som si do pery tak silno, až som ju znova prehrýzla. Vonku začalo silno fúkať. To mi robí naschvál.

Zacítil som jej krv. Od pekla ja som chcel vedieť len jej reakciu. Okamžite som od nej odstúpil.,,Amber" Povedal som zúfalo.

Orekrútila som očami a zamrazila si krv na perách. Takto ju nebude tak cítiť. No neotočila som sa.

,,Och.. Neznášam tento život!" Zakričal som a naštvane som udrel do steny.

Podskočila som. Keď bol takýto, tak som sa ho naozaj bála. Prišla som k nemu a zo zadu ho objala. "Kľud Dominic. Ja ti verím." Zašepkala som.

Zdvihol som zrak. A v momente som bol pokojný. Jej objatie mi robilo tak dobre. Zatvoril som oči a chytil som jej ruku, ktorú mala okolo môjho pása.,,Ja už nechcem ubližovať" Povedal som smutne.

"Nebuť smutný. Nepáči sa mi to. Si jediný, ktorý bol ku mne milý a priatelí sa so mnou. Takže žiadne hlúpe reči. Ja ťa mám rada takého, aký si. Aj keď ťa poznám len druhý deň." Hovorila som a objala som ho pevnejšie. Hlavu som mala opretú o jeho chrbát a líca červené.

Bolo to tak príjemne. Tie jej slová ma hriali pri srdci a to objatie zas pri chrbtici. Musel som sa nad svojím uvažovaním v duchu zasmiať. Vymotal som sa z jej objatia a ona na mňa pozrela celá červená. Usmial som sa na ňu.,,Poď sem" Povedal som a jemne si ju pritiahol bližšie do objatia.

Sklonila som hlavu a zaborila som mu ju do hrude. Ruky som si obmotala okolo jeho pása, tak ako on kolo mňa. Nesiahala som mu nai po plecia, čo som si takto blízko neho dosť jasne uvedomovala. Jeho objatie bolo naozaj príjemné. Keďže bol studený, čo sa na upíra patrí, vedel ma dokonalo schladiť. No červeň z mojich líc nemizla.