Beautiful Creatures ✔️

•37.

"Uhm.." Aj naďalej som sa vyhýbala jeho očiam. Tento pocit nezmizne len tak ľahko.

Objavil som sa pri nej. ,,Počuj. Príjmam." Povedal som a vzdychol som si. Jediný dôvod prečo som to spravil bol, že ona bola urazená a snažila sa vyhýbať nášmu očnému kontaktu.

"Príjmaš?" Opýtala som sa ho. Znova som uhla očami, stále som sa cítila trápne.

,,Hej." Povedal som pokojne.

"A kvôli čomu si zmenil názor?" Opýtala som sa ho a zahryzla si do pery. Už som sa takmer zbavila zlozvyku prehrýzť ju.

,,Uhm.. Len tak?!" Pozrel som na ňu.

"Musíš mať nejaký dvôvod.." Povedala som s očami pripichnutými na svojich teniskách.

,,Fajn.. Nechcel som ti ublížiť a názor som zmenil pretože sa teraz cítiš trápne a mne to vadí." Povedal som a pristúpil som k nej bližšie.

"Ja.. Uh.." Teraz to bolo ešte horšie. Chcela som mu len pomôcť a nahneval sa pre to. "Chcela som ti len pomôcť." Povedala som pošepky so sklonenou hlavou.

,,Ja viem.. A aj si to cením. Prepáč." Zavrel som na chvíľu oči a otvoril ich.

Bol už blízko mňa. Dodala som si odvahu a odhrnula si vlasy na bok. "Vieš, že m ma budeš musieť narýchlo pobozkať, však?" Opýtala som sa ho. Bol za mnou.

,,S tým nemám problém" Pošepkal som jej do ucha.

Už len z jeho blízkosti som mala na tele zimomriavky. "Tak do toho." Šepla som.

Jemne som sa dotkol jej krku. Bál som sa, že sa neovládnem. Pristúpil som k nej ešte bližšie ak sa to vôbec dalo. A naklonil som sa k jej krku. ,,Dýchaj." Šepol som jej do ucha. Počul som len jej tlkot srdca a dýchala veľmi pomaly.

"Ja dýcham.. Som len.. Len nervózna z tvojej blízkosti. Ani si nevieš predstaviť, čo so mnou robíš." Priznala som sa mu.

Zachechtol som sa. Svojimi perami som sa obtrel o jej ucho a jednou mojou rukou som ju chytil okolo pása a tou druhou som jej chytil rameno hore. Aby keď by som vypil veľa a stratila by balans, aby nespadla na zem.

Prerývane som sa nadýchla. Toto robil naschvál. Zatvorila som oči. Verila som mu, takže som sa nebála.

Naklonil som sa k jej krku a tesákmi som po ňom prešiel. Chvíľku som rozmýšľal, ale nakoniec som sa tesákmi predral pod jej kožu.

Môj prvotný inštinkt bol vykríknuť, no zahryzla som si do pery. To, ako sa ma dotýkal, ako na mňa posobili jeho pery a tesáky.. Slastne som zastonala. Bolo mi to viac než príjemné.

Tesáky som zaboril hlbšie do jej krku a vychutnával si tú úžasnú tekutinu. Pil som pomaly ako to bolo možné, nechcel som tak rýchlo stratiť z úst tú úžasnú chuť.

Vedela som, ze o chvíľu moja krv začne zamrzať, no nechcela som to kaziť. Bolo to tak príjemné, znova som zastonala a krkom šla naproti jeho tesákom, ktoré sa do mňa zaryli ešte hlbše. Z úst sa mi vydral ďalší, no hlasnejší ston. "Dominic.." Vzadychla som.

Nechcel som prestať, ale vyrušil ma jej hlas, ktorý mi umožňoval ešte normálne myslieť. Ešte trochu. Hovoril som si a pil ďalej.

Moja krv začala zamrzať. Chytila som ho rukou za krk a prečla ňou až do jeho vlasou. "Dominic.. Ublížiš si." Znova som vzdychla. Ani len netušil, čo to so mnou robilo.

Nasilu som z nej vytiahol tesáky a začal som zhlboka dýchať. Stále som ju držal. ,,V pohode.. Som v pohode." Vzdychol som. ,,Si v poriadku?" Spýtal sa som sa s obavami a zdvihol som ju na ruky. A došiel s ňou do spálne, kde som ju posadil. S obavami som na ňu pozeral.

"Ja áno.. Ale zdá sa, že tá mágia ktorú máš, ti pomohla... Moja krv by mala zmrznúť aj v tebe, ale keďže vládneš ľadu.." Schúlila som sa do klbka.

Vyvalil som na ňu oči. Takže to je úžasná správa. Môžem to spraviť viackrát bez toho, aby som si ublížil.. Uhm.. No nevadí. Tesákom som si prerezal peru a išiel som za ňou. ,,Pobozkaj ma Amber." Povedal som jej a usmial som sa.

Zasmiala som sa. Už som ležala. Bol už pri mne, preto som si ho pritiahla k sebe a pobozkala. Stiahla som si ho k sebe do perín a obkočmo si naňho sadla. Moje pery som znova nalepila na tie jeho.