•28.

486 35 0
                                    

Úplne som zabudol, že tu je.

Zahryzla som si do pery. "Ehm.. Noo..."

,,Zle si počul.. To tá staroba." Povedal som a sklopil som zrak.

"To iste.." Zazubil sa. "Si upír." Uškrnul sa.

,,Pff.. Neviem o čom hovoríš." Pozrel som mimo.

Chytila som Dominicovi ruku.

,,Fajn.. Tak som.. No a čo? Máš s tým snáď nejaký problém?" Zavrčal som naňho.

"Nie, žiadny. Práve preto vám chcem pomôcť." Usmial sa.

Neveriacky som sa naňho zamračil. ,,A ako mi pomôžeš?"

Prekrútil očami. "Vraj sa schovávate... Tak ako asi." Uškrnul sa.

,,Oh jasné.. Zabudol som." Usmial som sa a poškriabal som sa vzadu na krku.

Zachichotala som sa.

,,Uhm.. Tak ďakujeme" Odkašľal som si.

"Fajn.. Vyberte si nejakú izbu.. Veci by tu mali byť tiež.." povedal a odišiel niekam do domu.

Pozrel som na Amber. ,,Uhm.. Povedal izbu, čiže jednu, čiže budeme spať spolu.. Zas." Usmial som sa nervózne. Nevedel som čo povedať.

Mykla som plecami. "Už som si zvykla." Začervenala som sa.

,,Tak fajn" Usmial som sa a vykročil som vpred, aby som sa išiel pozrieť na tú izbu. Ona išla hneď za mnou. Nastalo trápne ticho.

"Tak už vyber." Povedala som mu po chvíli trápneho ticha. Prezreli sme už tri izby.

,,Tu prvú?" Spýtal som sa. Ale nevedel som, či sa pýtam jej alebo skôr seba.

Prekrútila som očami. "Ako chceš."

Usmial som sa a išli sme do tej izby. ,,Periny" Zamrmlal som a hodil som sa do mäkkých perín na posteli.

Zasmiala som sa a skočila za ním.

,,Hej hej hej.. Zas ubližuješ veciam, ktoré som si obľúbil? Najprv to okno a teraz táto posteľ?" Zamračil som sa na ňu.

S povzdychom som sa postavila. "Fajn, budem spať na zemi." Prešla som ku kobrcu a ľahla si naň. Pretočila som sa na bok, Dominicovi chrbtom a stočila sa do klbka.

,,Pff.. Si strašne urážlivá." Zasmial som sa.

Ešte viac som sa stočila do klbka. On si ani neuvedomuje, ako mi tým ubližuje. To matka ma volala pani Urážlivá.. Z oka mi vytiekli slzy. Potichu som plakala a hrýzla si do pery. Nikdy ma nemali radi. Pevne som zatvorila oči.

Počul som ju ako plače. Okamžite som vstal a ľahol som si oproti nej na koberec. ,,Čo sa deje?" Pozrel som na ňu smutne s obavami.

Nechcela som aby to vedel. Nechcela som na to viac myslieť. Preto som si zahryzla do pery a mlčala.

,,Heeej Amber.. Som tu pre teba.. Môžeš mi povedať všetko." Povzbudivo som sa na ňu milo usmial.

Potiahla som nosom. "Ja... Mama mi vždy vravela, že som urážlivá.." Vzlykla som.

,,Och.. Prepáč ja.. Nechcel som." Pozrel som sa mimo než do jej očí.

"To.. to nič." Potiahla som nosom a vzlykla.

Vstal som a pozrel som na ňu. ,,Postav sa prosím." Usmial som sa na ňu.

Pomaly som sa posadila. Pozerala som ako sa na mňa pozerá. S povzdychom som sa postavila a utrela oči.

Okamžite som ju objal a nemienil som ju tak skoro pustiť. ,,Neboj sa.. Bude dobre. Začneš žiť znova a určite si nájdeš všetko o niekoho koho budeš milovať, tak ako on miluje teba a usadíš sa. Budeš mať krásne deti. Len sa neboj. A dovtedy spolu prejdeme cez akékoľvek prekážky." Usmial som sa aj keď ten úsmev ani nevidela a hladil som ju po chrbte.

Znova som sa rozplakala. Bolo to tak pekné. Objatie som mu opätovala a pritisla sa k nemu viac. "Ďakujem.." Vzlykala som.

,,Nemáš absolútne zač a hlavne nemaj obavy. Si úžasná osoba Amber" Povedal som jej do ucha a vlepil jej na hlavu jemný bozk.

Nikto ma nikdy nemal rád a to čo hovoril.. Ani len nevedel, ako ma to hrialo pri srdci. "Ale mám." Zamrlala som.. Naozaj som mala. Vďaka nemu som sa konečne cítila v bezpečí a mala priateľa. Aj keď sa nás snažia zabiť..

,,Dokiaľ som s tebou nemáš" Pohladil som ju po vlasoch.

Slabo som sa zasmiala a odtiahla sa od neho. Obzrela som sa po izbe. "Myslíš, že tu budú nejaké veci, do ktorých sa môžem prezliecť?" Opýtala som sa, ako som hľadala skriňu.

,,Uhm.. To neviem. Dedo sa nezdal, že by mal nejaké babské veci." Zasmial som sa. ,,Ale však ty si vieš nejaké spraviť nie?" Pozrel som po nej.

"No hej.. Ale potrebujem na to nejaké veci. Viem len zmeniť farbu, veľkosť, typ a také tie blbosti.." Povedala som a otvorila skriňu.

,,Čo tak toto?" Prestrel som pred ňu jednu veľkú kvetinovú látku. ,,Myslím, že ju už nebude potrebovať." Usmial som sa.

Beautiful Creatures ✔️Where stories live. Discover now