Beautiful Creatures ✔️

•45.

,,Amber.. Amber prosím preber sa.. Amber." Opakovane som hovoril a nechal som moju krv nech jej tečie do úst.

Počula som jeho hlas, no nevedela som rozoznať, čo hovorí.. Všetko to bolo tak ťažké. Chcela som už mať konečne pokoj...

,,Prosím nevzdávaj sa." Plakal som ešte viac. ,,Už to nikdy neurobím." Cítil som sa tak slabý zrazu a stále som chcel plakať a nikdy neprestať.

Stále som počula jeho hlas, no bola som slabá.. Naozaj slabá.. Ale kvôli nemu som sa bechcela vzdať, aj keď tá predstava, mať už navždy pokoj..

,,Prosím.. Prosím nevzdávaj sa.. Ak sa vzdáš ty asi sa zabijem" Stále som plakal.

Z oka mi vytiekla slza... Nechcela som sa vzdať. Potrebovala som vodu...

Zdvihol som ju na ruky. Spomenul som si na to ako hovorila, že ju príroda umrieť nenechá. Tak som upírskou rýchlosťou došiel k jazeru a položil som ju do vody.

Cítila som pod sebou vodu. Tá ma prinútila otvoriť oči a zhlboka sa nadýchnuť.

,,Amber." Oslovil som ju.

Len z ťažka som dýchala. Cítila som, ako mi do rany na krku prúdi voda. Nahrádza moju stratenú krv. Očami som pozrela na Dominca. Myslela som si, že už ho nikdy neuvidím... Chcela som mu niečo povedať, ale moje hlasivky ma nepočúvali.. Vlastne, nepočúvalo ma celé moje telo. Nedokázala som sa pohnúť. Mohli mi iba tiecť slzy.

Rukami som si od strachu a hnevu ťahal vlasy a s obavami som na ňu hľadel. Tak som sa na seba hneval!

Vystrašilo ma, čo robil. Tak veľmi si ťahal vlasy. A jeho tvár bola plná hnevu. Pozerala som naňho s obavami.

Mal som takú chuť si v tom momente ublížiť, tak som sa hanbil za to, čo som spravil a naštvaný som bol v jednom.

Zatvorila som oči. Chcela som spať. Voda mi už konečne prestala tiecť do rany na krku, takže som mala späť živiny, no bola som riadne unavená.

,,Amber." Vzlykol som smutne a pustil som si vlasy.

Pomaly som sa naňho usmiala, to jediné mi šlo. No oči som neotvorila.. Nazaj som bola unavená..

,,Žiješ.. Vďaka Bohu." Vzdychol som si. ,,Ja.. Už sa k tebe nemôžem priblížiť." Zas som si zaťahal za vlasy.

Vtom momente som otvorila oči. Pozerala som sa naňho a v očiach sa mi odrážal strach..

Privrel som oči.,,Odnesiem ťa domov. Zabijem každého, kto sa ti postaví do cesty, ale potom pravdepodobne aj seba" Pozrel som inde.

To nie! Premohla som sa a chytila ho za ruku. "Ublíž si a ublížim si aj ja." Povedala som potichy a chrapľavým hlasom.

Zamračil som sa na ňu.,,Amber. Nechýbalo veľa a bola by si mŕtva. Kvôli mne" Sklopil som zrak.

"Ale nie som."  Vydala som zo seba chrapľavo.

,,To na veci nič nemení"

"Prosím.. Neobviňuj sa." Z očí mi znova začali tiecť slzy.

,,Ublížil som ti" Pozrel som na ňu.

"Ale teraz mi ubližuješ ešte viac.." Vzlykla som..

Zamračil som sa na ňu.,,Ja ti nechcem ublížiť.. Povedz.. Čo mám pre teba spraviť? Prosím.. Urobím čokoľvek" Povedal som smutne.

"Tak sa z toho neobviňuj. Už nidy si to nedávaj za vinu. Nič zlé si nespravil.. Hlavne ma prosím, neopusť.." Vzlyla som a pozrela sa naňho.

Zahryzol som si do pery, aby mi začala krvácať a naklonil som sa k nej a pobozkal ju. Teraz mohla prijímať viac mojej krvi, aby sa vyliečila úplne.

Jeho bozky som mu s radosťou začala oplácať.

Hneď ako vypila tú krv som sa od nej odtiahol a utrel som si zvyšné slzy, tak ako aj tie jej.,,Už nikdy sa nenapijem z tvojej krvi" Povedal som a sklopil som zrak.

"Dominic.. Uhm.. Nebudem ti braniť v tvojom rozhodnutí, ale nebojím sa ti ju dať.. Len nabudúce budeme musieť byť vo vode.." Zasmiala som sa. Už som si dokázala sadnúť, no musela som sa opierať o Dominicovu hruď.

,,Ja.. Nie.. Už.. Nie" Znova mi vytiekla slza. Predstavoval som si, čo by sa stalo, keby vážne umrela.

Otočila som sa.. "Hej, už neplač.. Inak začnem aj ja.." Povedala som a objala som ho okolo krku.

Objal som ju. Moja milovaná Amber. Bol som tak moc rád, že je v poriadku, ale zároveň som bol tak naštvaný.

"Chcem takto ostať už navždy." Povedala som mu a objala som ho ešte pevnejšie.