Beautiful Creatures ✔️

•16.

,,Tebe vychladne delikátne jedlo" Zasmial som sa.

Vduchu som pretočila očami.

Vošiel som k nej a postavil som sa nad ňu,,Ehm Ehm.. " Povedal som lebo mala zatvorené oči.

Srútila som tvár do naštvaného úškľabu a ruky položila po stranách vane. Pomocou nich som sa posadila. Zhlboka som sa nadýchla. Vlasy som rozpustené a lepili sa mi na chrbát. Práve teraz boli rovné. Otvorila som oči. "Ďakujem. Špagety milujem, ale takto na surovo si ma vytiahnúť von nemusel." Zhlboka som dýchala, hrudník sa mi rýcho dvíhal.

,,Ty ešte nevieš, čo je surovo, čo?" Zasmial som sa..,,No poď.. Čakám ťa dole a pohni si" Žmurkol som na ňu.

Povzdychla si a vyšla von. Nemala rada, ked ju niekto ťahá z vody von, ale vyšla som. Našla svoje suché oblečenie a aj s mokrými vlasmi, ktroré už znova začali brčkavieť, sa vydala za Dominicom do kuchyne.

Sadol som si a začal som jesť a čakal som kým spraví to isté.

"Brú chuť." Povedala som a pustila sa do špagiet. Boli naozaj výborné. Dokonca som zjedla všetko, čo mi naložil. "Bolo to výborné." Usmiala sa naňho.

,,To som rád" Usmial som sa na ňu a vzal som taniere, ktoré som narval do umývačky.,,Pôjdeme spať? Je 6 hodín ráno" Zasmial som sa.

"Uhm.. Vieš, tá voda mi dokonale vynahradila spánok za celú noc, takže.." Zahryzla som si do pery.

Pozrel som na ňu,,Prosím. Nehryz si do tej pery" Povedal som nasilu, lebo si ju ešte prehryzie a skončíme, tak ako naposledy.

"Prepáč." Previnilo som sklonila zrak.

,,Hm.. Tak.. Čo chceš robiť?" Pozrel som na ňu.

"Neviem.. Uhm.. Mala by som si nájsť nejaký byt, alebo aspoň hotelovú izbu." Pozerala som sa na svoje ruky.

,,Ou.. Uhm.. Ak.. Ak chceš.. Ja.. Myslel som, že zostaneš tu.. No.. Fajn" Povedal som a sklopil som zrak. Samozrejme, že so mnou nechce ostať. Skoro som ju zabil. Som monštrum. Neviem sa ovládať.

"Uhm.. Prepáč. Aj tak nechceš, aby som tu bola." Zahrýzla som si do pery.

,,Keby som to nechcel, asi by som ťa sem nevolal" Povedal som.

Zasmiala som sa. "Veď sa so mnou nechceš ani len priateliť. Tak prečo by si ma tu chcel?" Opýtala som sa ho.

,,A to kto povedal?" Podišiel som k nej s vražedným pohľadom. Odkiaľ si zas toto vzala?

Zasmiala som sa. "Vidíš? Ja som sa s tebou chcela uzmieriť a potom som sa pýtala, či budeme priatelia, ale ty si ma dokonalo ignoroval."

,,Tak prepáč, ale ja nemôžem za to, že si všímam len veci, ktoré ma najviac štvú!" Hovoril som hlasnejšie a stále som k nej pristupoval bližšie. Už som bol asi meter od nej.

Jeho hlas znova naberal na intenzite a každým krokom sa mračil viac a viac. Moje líca horeli červenou farbou. "A to je tvoj problém!" Už som po ňom kričala aj ja.

Zachechtol som sa a stále som kráčal k nej.,,Ja viem, že je. Ale tvoj problém zas je, že máš takú úžasnú krv, tiež ťa za to neviním, tak potom aspoň vidíš, že na to zrejme bude nejaký dôvod!" Zakričal som na ňu a blížil som sa k nej.

Keď zakričal, od ľaku som až podskočila. "Tým ako sa správaš, len potvrdzuješ moje slová. Nenávidiš ma. Tak nechápem, prečo chceš, aby som tu ostala. Vieš, že moja krv ťa zabije!" Kričala som aj ja. Moje líca mi horeli. "Ach Bože!" Rýchlo som si rukami prekrila líca. Naozaj boli horúce.

Zamračil som sa,,Netvár sa, že vieš o mne všetko. Neznášam, keď to niekto robí!" Zavrčal som a už som ju tlačil k stene oproti.

Zalapala som po dychu, keď ma silno pritláčal k stene. "Pusť ma!" Zakričla som po ňom.

,,Inak čo?!" Naštvane som na ňu zasyčal.

Zatvorila som oči. "Budem sa brániť." Šepla som potichu. Naozaj som mu nechcela ublížiť, aj keď on chcel mne.

Zasmial som sa,,Však ja ti ešte nič nerobím."

Zakňučala som. Nedokážem byť zlá. Neviem to ani len hrať. "Prosím, prestaň.. Ja už ďalej nemôžem." Sklonila som hlavu.

Pretočil som očami a pustil som ju.,,To že som si neuvedomil, že si sa ma predtým pýtala, či budeme priatelia neznamená to, že to tak nechcem. Práve naopak. Ale priateľa som ešte žiadneho nemal, takže neviem ako sa takí priatelia správajú" Pozrel som mimo, než na ňu, aby keď mi povie niečo hnusné ma to neranilo až tak.