Navždy vojačkou DOKONČENÉ

{4}

,,Koľko krát ti to mám povedať?" Ostal sa na Johna vražedne pozerať. 

,,Ak dovolíte Pán veliteľ, môžem vysvetliť toto nedorozumenie?" Snažila som sa to zastaviť skôr ako by to bolo pestrejšie.

,,Máte slovo Nicolsonová" povolil

,,Takže celé toto je len nedorozumenie, nikto nikoho nezbil, bolo to tak, že už sme mali spravenú všetku robotu, a tak sme si išli zahrať  volejbal, no on zasmečoval, že ja som to nešťastne schytala do tváre, nieje to jeho vina, je to moja vina"

,,Je to pravda Tyree?"

,,Áno, je. " Súhlasil so mnou.

,,Tak v tom prípade sa vám ospravedlňujeme za prerušenie večerania, môžete ísť" oboch nás poslali preč, vyšla som ako prvá.

,,Počkaj"  prehovoril, ja neverím on sa ma naozaj snaží dobehnúť a povedať mi niečo. 

,,Chcel by som sa ti ospravedlniť za ten smeč, a za toto divadlo, mrzí ma to" zaťal svoju sánku.

,, To je fajn, nič sa nestalo" usmiala som sa.

,,Naozaj?" Opýtal sa.

Pomaly som rozmýšľala ako sa ho spýtať prečo na mňa tak zíza, ale nakoniec som sa na to vyprdla.

,,Ja už na večeru nepôjdem, takže  už sa odpájam" prerušila som ticho pred ubytovňou. 

Ani som ho nepozdravila. Zmizla som ako myš pred mačkou. 

Na izbe som sa osprchovala a dala si pyžamo. Konečne som bola v tom mäkkučkom pyžamku, do ktorého som sa celý deň tešila. Pozrela som sa na môj stav a nevyzeralo to práve najkrajšie. Ale vyzerala som tak ako borec. Usmiala som sa na seba v zrkadle a vošla som do sprchovacieho kúta, kde som sa osprchovala, bolo 20:00 a už boli na izbe aj tie dve kočeny.

,,Vieš ako to musí bolieť?" Rozprávala Kika Adi.

Akurát som vychádzala.

,,Čo bolí?"opýtala som sa

,,Toto" ukázala prstami okolo svojho oka. 

,, Ale už to nechajte, veď to nieje postrelenie"  Snažila som sa ich od toho odpútať

,,Je to postrelené, ale postrelené loptou." Zasmiala sa Kika

,,Ozaj načo ste boli, no veď tam?" Chcela vedieť Aďa

,,Ale, jedno nedorozumenie, ohľadom tohto" ukázala som prstami okolo svojho oka.

,,No tak, to by som tam chcela byť" povedala Kika

,, Nevieš, čo hovoríš" usmiala som sa na ňu a vyliezla som po posteli.

,,Kedy nám dajú mobily? Potrebujem napísať frajerovi" opäť sa ozvala Kika.

Aďa len potichu ležala a bola zadívana na nejaký predmet.

  ,,Okay, ja už idem spať som unavená, tak zase zajtra ráno dobrú"  opustila som ich z reálneho života a zaspala som.

Ráno

,,Dobré ráno" zaželala mi Aďa keď videla že už som hore.

,,Aj tebe prajem" usmiala som sa išla som si umyť zuby.

,,Rozprávala si sa včera s Johnom?" Začala Aďa.

,,Nie, prosím touto témou nezačínajme" pomaly som kráčala do kúpeľne. Ako som sa videla v zrkadle som zvreskla.

,,Ježkova noha, to bude takéto?" Zhrozila som sa pri pohľade do zrkadla. 

,,Modriny, bývajú tmavšie, čím sú staršie, tak sa chystaj" usmiala sa.