Navždy vojačkou DOKONČENÉ

{18}

Konečne som sa plne sústredila na svoju prácu, Evan tiež sledoval svoje okolie.

,,Prvá čata hlaste sa " povedala som do vysielačky keď som videla pred nimi zopar tankov a sniprov. Tu už išlo do tuhého.  ,,Žiadam vás o okamžite zastavenie, ukryte sa na najbližšom mieste máte pred sebou dva tanky" povedala som. ,,Všetkým ostreľovačom, suradnice 1125437806543217 a 69° máme tam štyroch ostreľovačov na rôznych miestach. Prosím povelenie na streľbu"

,,povolené" povedal mi do vysielačky Marek.

Tanky išli napred a vojaci z áut odišli do budov.

Kým sa z diaľky ozývala streľba my sme sa prichystavali na svoj najväčší ukovok.  Obaja baraz s Evanom sme vystrelili.  

Kým tam oni ničili tanky my sme museli opäť strieľať. Znovu úspešne. Keď už bol aky taký čas pomáhala som  našim vojakom tam dole. 

,,Diki Emma" povedal do vysielačky Marek, tak poďakoval za celú našu čatu.

,,Už máme ďalšie mesto" zahlásil do vysielačky Marek.  Obaja sme sa pozreli na seba s Evanom.

,,Dobrá práca chlape" potľapkala som ho po pleci.

,,Dobrá práca žena" opätoval to čo som mu povedala ja len v ženskom rode. 

,,Ale nemyslite si že zajtra je voľno, zajtra ideme ďalej, dnes večer to zasa oslávime. Však Emma"

,,Nie, mne dnes postačí kofola" zasmiala som sa do vysielačky.

,,Ale, snáď nám nepokaziš radosť"  povedal neznamy hlas z vysielačky.

,,Môžete byť vôbec radi že tam pôjdem" povedala som a vypla som si mikrofón.

,,Teraz moji zlatý sa môžete zbaliť, ideme na základňu" povedal nadšene do vysielačky Marek.

Cesta na základňu bola celkom zábavná. Keď sme sa vrátili prišla fajn správa pre mňa.

,,Emma zajtra odchádza, takže dnes to s ňou musíme poriadne osláviť" zasmial sa Marek. 

Všetci  sa na mňa ostali pozerať.

,,Áno, nepozerajte sa tak na mňa"  zasmiala som sa keď som prišla z neskorym obedom k nim ku stolu.

,,My že sa nemáme tak na teba pozerať? Si naša legenda, zachraňovala si nás, a teraz si odides?" Povedal jeden z vojakov.

,,Kto ešte odchádza so mnou" pošepkala som do ucha Marekovi.

,,Nejaký John, ten to vlasne zariadil" srdce sa mi rozbušilo. Okamžite som išla za nim.

,,Ako si si to do riti dovolil?"

,,Nechcem aby si tu bola!" Povedal vážnym vyrazom.

,,Odkedy za mňa rozhoduješ ty?" 

,,Odkedy mi na tebe záleží" pozrel sa mi hlboko do očí.

,,Smutné že ti to prišlo až teraz, do riti, ja niesom tvoje decko o ktorom budeš rozhodovať" pozrela som sa na neho nenavistne ,,Keď ti na mne tak ukrutne záleží, tak prečo si ma podviedol? Sám si tvrdil že budeš navždy len môj" pokrútila som hlavou so slzami v očiach.

,,A bola to pravda, aj počas toho s Janou som na teba myslel, nemala tem dotyk ktorým si sa ma dotkla ty, keď sme sa prvý raz bozkávali, nemala to čo ty, Emma, odpusti mi"

,,Kurňa" zotrela som si slzy z očí.

,,Dobre, a prečo si akože chcel poslať preč mňa aj teba?"

,,Nejdeme len ja a ty, ide celá moja čata"

,,Super tak pozdrav Janu" usmiala som sa.

,,Emma to je tak ťažké sa cez to prekusnúť?" Sklesnuto sa na mňa pozeral.

,,Ty si to ešte asi nepocítil, do riti, ja som sa raz pobozkala z Evanom a vinim sa za to so teraz, a ty? Koľko sa za to budeš viniť ty? Prepáč John, ale tak ako di mi neveril ty, že nezastrelim toho snipra, teraz ja neverím tebe, daj mi náznak, dôvod, aby som ti verila" povedala som a chcela som odísť.  No nepodarilo sa. Schytil ma a ťahal ma za ubytovňu. Na miesto kde nikto nebol.

,,Neviem prečo mi to robíš, ale niekde tu v tvojom srdci cítim že ma stále ľúbiš, a môj pocit za nemýli, však?" Povedala a perami sa približoval ku mne.

,,Kde mám dôvod že to nespraviš ešte raz?"

,,Mimochodom, prepáč za ten včerajšok, bol som strašne ožraty" pristupil bližšie a vedome narušil môj osobný priestor.

,,Chceš dôvod že ťa ľúbim?" Spytal sa a stále sa blížil jeho perami k tým mojím ,,Znovu som sa pobil s Billym, kvôli tebe"

,,Dôvod?" Nadvihla som obočie.

,,Ty, ja neviem prečo, stále mam potrebu ťa ochrániť, stále mám tú istú potrebu ťa pobozkať" povedal a už už sa priblížil k mojím peram. Rukami držal moju panvu, a ja som mala tie svoje ruky na tých jeho.  Pomaly ma pobozkal. Kým k nemu neprišla Jana.

,,John?" Oslovila ho otázkou.

,,Nemám čas, spýtaj sa Lukáša" odfajcil ju.

,,John, niečo si mi sľúbil" naliehala.

Ostala som sa na neho pozerať tým pohľadom že vyber si.

Nakoniec sa začal opäť venovať Jane.  Ako by sme aj čakali že by spravil niečo iné.

,,Aj keby si tam niekde v mojom srdci citil že ta ľúbim, daj si to doporiadku najprv v hlave a potom s kolegyňou" usmiala som sa a odišla som.

,,Čaute chalani" prisadla som si k stolu.

,,serus, už si pobalena?"

,,Nie, ešte nie, to neskôr" zamrmlala som. 

,,Dáš si pivo?" Ponúkol ma Marek.

,,Nemám chuť"

,,To ti bude za nami tak smutno?" Zasmial sa Marek.

,,Nie, len mi je to ľúto, že tu ostanete sami, bezo mňa,.... je mi s toho na nič"povedala som a oprela som sa o operadlo stoličky. 

,,Aj nám bude smutno, za takou peknou snierkou" usmial sa Evan.

,,To si píš"  povedali zborovo a zasmiali sa.

,,Hlavne makaj cvič, nech sa aspoň raz ešte stretneme jasné?" pohrozil mi Marek. 

,,Jasné, neboj sa, ešte najmenej desať krát, ak nezabudnete na mňa, prídte ma pozrieť na Slovensko, do Martina" podala som im adresu. 

,,My si ťa nájdeme" zasmiali sa. 

,,Prepáčte, ale už sa pôjdem pobaliť, lebo sa tu za chvíľku rozrevem" zasmiala som sa a odchádzala som. 

,,Tak sa maj, ako si dala ty im adresu, tu máš tu moju aj z číslom, aby si na mňa nezabudla" žmurkol na mňa Evan.

,,Ja som aj tak na nič nazabudla, a to sa nezmení" usmiala som sa na neho. 

,,Dúfam že keď prídem, budeš mať už veľké brucho, myslím si že John ťa miluje takú aká si, a takých chlapov je málo, možno sa len potknul s tou Janou, teraz nedávno som sa s ním stretnul, ani nevieš ako ho to serie, ako sa trápi, a ty mu to dávaš pocítiť, niet divu, že aj my sme pred tebou mali taký rešpekt" usmial sa a zahľadel sa mi do očí. 

,,Vieš, ale ja chcem aby si to zapamätal, pretože sa to môže zopakovať hocikedy, viem že sa to môže stať aj mne, a budem akceptovať ak to dá pocítiť aj mne tak ako to dávam ja jemu, bola som vychovávana tvrdo, a myslím si že je to dostatočne vidno, neodpustím hneď všetko za päť minút" usmiala som sa. 

,Daj mu ešte šancu, uvidíš, že ťa už nesklame, nie každý by chodil za tebou keby ho pošleš do zadku" nakoniec dodal ,,samozrejme nie každý chlap, drž sa kolegyňa, a buď zdravá" stisol ma v objatí a potom sme sa rozlúčili. ........