Navždy vojačkou DOKONČENÉ

{31}

Pomaly sa k nim pridávali ďaľší vojaci. Ja som ich len s napätím sledovala. John išiel stále za tým, ktorého som ja poznala. Všade navôkol bola streľba, lietali stíhačly, jedna po druhej. Niekedy keď ste sa zapozerali mohli sme vidieť, ako oproti sebe bojujú. Nakoniec som sa otočila k našim a strážila ich, aby  sa k nim niekto nepriblížil. 

Keď už boli pri nepriateľovi, hneď im John  niečo povedal.  Chvíľku sa rozprávali, potom John dal niektorému z nich päsťou do brucha.  Hneď sa strhla bitka. Ako by to ináč bolo, keby naši nevyhrávali.  Do piatich minút bol ten čo vtedy na mňa hovoril po anglicky  celý krvavý.  Nestačila som sledovať všetky tie pohyby ktoré oni stíhali robiť. Keď boli úplne dobitý, prišlo vojenské auto a zobralo ich preč.

John sa vrátil na svoje miesto a pokračoval vo svojej práci. Pomaly ale isto začínalo pršať a tak som si našla dobré miesto pod strechou v nejakej izbe.

Po chvíli som ale miesto opustila lebo sme sa vrátili na základňu. Na tejto misii pobudnem len týždeň.  Takže  tu nebudem moc dlho, musím vydolovať s Johna čo sa zase stalo.

Vonku silno vonial dážď a my sme boli konečne na ceste do základne. Zajtra nás že vraj čaká veľmi veľa prace a  musíme to zmáknuť to piatich hodín. Takže celkom naháňačka.

19:00

Po večeri konečne odchadzám na izbu sa vybaliť. Izby máme podelené ako čaty. Takže som na izbe spolu s Johnom, Lukášom, Petrom, Billym a Allis.  Je nás šesť. Celkom dosť. Miesto som si našla nad Johnom. Keďže sú poschodové postele. Vedľa ma posteľ dole Peter a hore Lukáš a na ďaľšej, bližšie k dverám je hore Billy a dole Allis.

Stále som sa však nedozvedela prečo ju vlastne zobrali späť.

Za mnou do izby hneď vošiel John.

,,Milé uvítanie od teba, fakt dik!" Ležala som už na posteli v pyžame.

,,Prepáč ak som na Teba bol hnusný, ale v poslednej dobe som strašne nervózny."

,,Tak prečo si to nevybiť na mne, ešte len prídem o ničom neviem a cítim sa zrazu ako nechcená!!!!" povedala som ironicky.

Trošku vyzeral sklamaný s toho.

,,Čo sa s Tebou deje?" posadila som sa na posteľ a ostala sa na neho pozerať.

,,Bojím sa o Teba, že Ťa znovu stratím, a že Ti zase niekto ublíži. Vlastne aj preto som dnes išiel za ním mu odplatiť to, čo spravil Tebe. Pretože viem aký je odporný pocit mať v sebe guľky a tváriť sa alebo sa aspoň snažiť že Ťa nič nebolí, aj keď som bol u vás som videl že Ťa to bolí, a neklam mi že nie!"

Musel dorozprávať pretože vošiel do izby Lukáš s Petrom .

,,Aká bola cesta sem?" spýtal sa hneď Lukáš.

,,Trikrát hádaj." Zasmiala som sa.

,,Chalani prepáčte ale musím sa vás niečo spýtať." vyletelo mi z úst a oni hneď na to spozorneli.  Vonku sa spustil silný lejak a  ja som čo najrýchlejšie vymýšľala slová aby som to stihla kým tam Allis nebola. Všetci sa pohodlne usadili a počúvali ma.

,,Prečo tu je Allis?" Spýtala som sa opatrne.

Lukáš hneď odpovedal. ,,Pridelili nám ju, zjavne len z toho dôvodu, že bola dobrým sniprom."

Dôvod som sa dozvedela, a tak som sa vybrala na moju cestu snov. 

Ráno 5:30

,,Chalani ale máme menší prúser, včera ma zdrbal veliteľ!" hovoril Lukáš.