Navždy vojačkou DOKONČENÉ

{42}

,,Povedz Jane že som ju miloval, a nech na mňa nezabudne!" bolo pár slov na ktoré sa premohol pred smrťou.

Ja by som nič nepovedala keby mi išlo o život.

Stále som ho mala pred očami, to ako mi to povedal, jeho posledný výdych, jeho výraz v tvári.

V tú noc som vôbec nespala. Nemohla som vôbec spať. Každý raz sa mi vyjavila nejaká spomienka. Okolo tretej nad ránom som sa posledný krát pokúsila zaspať. Hneď ako som zavrela oči som videla nejaku osobu so zbraňou pri mojom ramene. 

Od vtedy som nespala. Do rána som bdela a čakala na slnečné jesenné lúče ktoré by ma aspoň trošku priviedli na iné myšlienky. 

Hneď ráno o 6:00 som sa obliekla do oblečenia, normálnych ľudí. Úzke rifle ktoré ukázali moje krivky a voľné tričko. Ako som si tak prezerala skriňu všimla som si tam Johnove tričko. Veľmi mi to pripomenulo časy s ním, no uvedomila som si že ma neprávom viní že som rozbila ich čatu. Zobrala som si zbrane do tašky a zišla dole schodmi.

,,Ty už si hore zlatko?" spýtal sa otec.

,,Celú noc som nespala, idem do  kasárni vybaviť si pár vecí, ty ideš do práce?" spýtala som sa ho spätne.

,,Áno, vrátim sa okolo sedemnástej, kto ťa tak doriadil?" položil mi poslednú otázku. Chytil ma za bradu a preseral si môj monokel a všetky zranenia na tvári.

,,Môj bývalý!" usmiala som sa.

,,To vážne Ťa zbil? Hajzeľ jeden, čo si myslí na kom si bude vybíjať hnev?" podráždene reagoval otec.

,,On nevedel že som to ja!" povedala som aby som Johna trochu obhájila, aj keď som to už videla na koniec našej veľkej lásky, nedokázala som sa s tým všetkým za tak krátky čas zmieriť. 

Nakoniec som mu to vysvetlila a o 7:00 som bola nachystana na výsluch ako sa to všetko stalo.

Medzi tým som sa dozvedela že čata Miláčik dorazila, videla som pred výsluchom cez okno ako sa rozpráva John s Evanom.

Po výsluchu som prišla do trezorov. Boli to také dve miestnosti, bolo cez ne všetko počuť.

,,Čo by si povedal keny Ti pretiahnem babu?" spoznala som Johnov hlas.

,,Viem že si ju pretiahol, za prvé a za druhé ti odpoviem že sme si quit!"  povedal posmešne Evan.

Jeho hlas som tiež spoznala.

Odložila som si zbrane do trezoru a vychádzala som.

,,Emma?" volal za mnou John.

Ja som sa neotáčala. Rýchlou chôdzou som smerovala k vrátnici.

Rýchlo som si vyzdvyhla posledné veci a išla som k autu. 

,,Prečo predomnou utekáš?" chytil ma za ruku dobitý John.

,,Ty to vieš veľmi dobre!" odomykala som auto a hneď ako ma chytil za ruku som sa mu vytrhla a nasadla.

,,Počkaj ja ti to vysvetlím!" snažil sa ma zastaviť. Toto ma dostalo, a tak som znova vystúpila a chcela som si ho vypočuť.

,,Začalo to tým keď si odišla..." začínal rozprávať John.

,,Mňa to nezaujíma kedy to začalo a koľko to trvalo. Povedz mi, koľko krát si mi bol neverný?" urýchlila som našu debatu.

,,Tri, ale nemyslíš že by som sa to mal spýtať ja teba?"

,,Ja som ti bola raz, s Evanom, ale poviem ti, neľutujem že som to spravila, aspoň vieš aký je to na piču pocit keď to zistíš!!!!" zdôraznila som.