Navždy vojačkou DOKONČENÉ

{7}

,,Ostatní sú len vojaci, záložník, a podobne" usmial sa a ja som sa pozrela na Johna.

Bol zamyslený, bolo ťažko prečítať na čo myslí, ale nevyzeral byť úplne v dobrej nálade, skôr by som to typla na nahnevaného.

O 3 hodiny neskôr

,,Ani sa nevybaľujte, za chvíľku ideme" zahlásil Lukáš keď sme dostali naše miesto na spanie.
,,O 5  minút buďte v obrnenom aute, Emma a John, viete čo máte robiť" pozreli sme sa s Johnom na seba. 
Už vyzeral byť pokojnejší. Sme tu ledva 10 minút a už ideme do boja?

,,Keďže ideme do mesta, zober si aj spacák, k tomu jedlo, budeme tam do rána." Povedal mi John. 

,,Čože? A čo viditeľnosť?" Bola som zhrozená.

Len myknul plecami a pripnul si snipru na  ruksak. Ja som spravila to isté. 

,,Kým je vidno, teraz, tu máš ďalekohľad, odporúčam ísť na túto budovu." Ukazoval mi celkom peknú budovu, trošku už rozbitú.

,,Ďakujem, ideš tam so mnou?" Pozrela som sa na neho a on mi pohľad opätoval. ,,uvidím, ak si nič nenájdem, ale vieš čo? Potrebujem sa s tebou porozprávať, idem s tebou"

Po jeho slovách mi stuhla krv v žilách. Čo zas chce.  Len som prikývla. Žiadne vhodné slova sa mi nenaskytli.

,,Zastavíme vám pri chode. Zoberte si aj SR25 keby tam bol nejaký cudzí pešiak" podával mi zbraň. Kvalitne ovešana som bola spredu sr25  zo zadu  MK13  k tomu ešte ťažká taška, mala som okolo 100 kíl najmenej. 

,,Dobré, ja sa usadím tu" ukázala som Johnovi miesto s kade budem strieľať. Našťastie v budove nikto nebol a nás stražili traja vojaci.

,,Daj si na to tlmič" upozornil ma.

Ja som si ľahla na ľavú stranu od rohu a on na pravú stranu od rohu. Vytvorili sme tam menšiu vežičku.

,,Mám cieľ" povedala som do vysielačky Lukášovi.

,,Máš zelenú" ozval sa z vysielačky a ja som ešte raz zamerila. Nádych výdych.  Vedela som že John sa na mňa pozrel.

,,Neboj sa, prvá je vždy stresujúca"  podržal ma.

,,Diki" po poďakovani som vystrelila.

,,Aké máš heslo?" Spýtala som sa Johna.

,,Nedávam si heslo a ty?" Prekvapil ma

,,Každý sniper má heslo, ja sa riadim svojím, jeden vystrel jedna obeť"

,,Dobré, už je aj moje" znovu mi venoval pohľad.

Potom sa venoval svojej strane.

Akurát som videla našich vojakov, a tak som im trošku pomohla.

,,Ty kokos, diki" vydýchol do vysielačky Lukáš.

,,Nemáš za čo" jemne som sa pousmiala.

,,Už sa zvečeriava, bude klesať viditeľnosť"ozval sa John.

,,Tak strieľaj do malej vzdialenosti,drž sa John" povzbudil ho Lukáš.

,,Zásah" povedala som si po tichu.

,,Teba to začína baviť" pousmial sa John.

,, Je to moja robota" 

,,Dobre vojaci, máme prázdno, dajte si prestávku, ostreľovači,  presuniete sa na iné miesto, bližšie k severu, nemusíte sa báť, vyčistili sme vám to tu" povedal Lukáš do vysielačky a my sme sa začali zbierať. 

,,Nie počkaj" zastavil ho John pozrel sa do daľekohľadu  ,,počuješ to?"  pokračoval

,,Niekto je pod nami" povedala som po tichu do vysielačky. 

,,To sú vaši kolegovia" vydýchol Lukáš

,,Že by po sebe strieľali?" povedal do vysielačky John 

,,Idem prvý" oznámil mi ani sa nepýtal. ostala som sa len na neho pozerať. nakoniec som si snipru pripla k ruksaku, a  išla hneď za ním.

Hneď za rohom John vystrelil.
Rýchlo som nabila zbraň.
,,Zober zranených, ja sa o ostatných postarám" šepol mi do ucha. Jemne mi perami prešiel po líci, a mne prebehli po celom tele zimomriavky.  Vôbec som nepochopila prečo to spravil.  Odtiahla som dvoch vojakov za roh a rýchlo som volala pomoc.

,,Ako sa voláš?" Spýtala som sa jedného vojaka. 

,,Oliver" povedal potichu. Videla som že z hrdla mu ide krv takže som mu povedala nech už nič nehovorí. A rýchlo som mu podala prvú pomoc.

,,Mohli by ste si pohnúť dlho to sama nevydržím" poznamenala som do vysielačky.

,,Už sme na ceste, ak máš aspoň chvíľku času, choď skontrolovať Johna, vôbec neodpovedá do vysielačky" povedal Lukáš a ja dom si trošku pohla v mojej práci aby som stihla skontrolovať Johna.  

,,Hotovo idem za Johnom" povedala som do vysielačky a išla som do akcie.

Odistila som si zbraň a vstupila som do prvých dverí, nikde nikoho nebolo počuť. Nakoniec sa mi ozval z vysielačky John

,,Ale pridaj do kroku, takto by si ma nezachránila" vysmieval sa

,,Som rada že sa zabavaš, nemohol si sa do riti ozvať?" Prišla som k nemu a zdvihla ho zo zeme.

,,Aspoň vidíš aké to je keď si ma ignorovala ty" ostal sa na mňa chladne pozerať ja som sa ostala tiež na neho pozerať.

,,Ty si do mňa stále zaľúbená Emma, tak to neskrývaj už" chytil ma za ruku.

,,Toto, tu, s tebou a teraz nebudem a nemôžem riešiť ak dovolíš hore mam dvoch dostrieľaných vojakov"  vytrhla som sa mu z ruky a išla som hore. Ani som nevnímala či ide za mnou, rýchlo som sa ponáhľala za nimi.

Počula som len tiché kroky a potom príchod áut k budove kde sme boli.

,,Pomôžem vám, doneste mi infúzie, musím ich čo najskôr previezť"
Ponúkla som sa

,,Viem že im chceš pomôcť, ale musíš ostať tu, protivník sa nesmia dostať k základni, a smeruje sem dav ľudí tak buďte ostražití" upozornil mňa aj johna Lukáš.

,,No poď, ideme si nájsť nové miesto" pohnal ma trošku John.

Ticho som mlčala a hľadala miesto ďalekohľadom.

Na mieste

,,Možno sa medzi ovcami skryl aj vlk, tak dávajte pozor" zahlásil do vysielačky Lukáš.

,,Keby niečo" začala som ale hneď ma prerušil

,,Máte zelenú" povedal pokojne a obaja sme sa na seba s Johnom pozreli.

Už sa stmievalo, a tak bola horšia viditeľnosť. 

,,Vidím jedného muža ktorý telefonuje, vyzerá tak postaršie, pravdepodobne separatista" povedal do vysielačky John

,,Ak sa ti zdá podozrivý máš voľnú ruku" povedal Lukáš

,,Môžem si oddýchnuť, vážne už na neho nezamierim, zastúpiš ma?" Navrhol.

,,Jasné" povedala som a zamierila som na muža ktorý o chvíľku zašiel za múr.

,,Muž sa stratil z dohľadu" len čo  som to dopovedala vyšla z budovy žena s malým chlapcom. 

,,Vidím ženu, niečo drží v ľavej ruke, má to skryté pod bundou, ide  s chlapcom." Pokračovala som ,,má v ruke protirusky granát" neváhala som a vystrelila som na ženu, v živote nikdy by som  si nemyslela že zastrelím ženu, to však nebolo všetko......