Navždy vojačkou DOKONČENÉ

{38}

Mali sme ešte na pláne plávanie. Zrušili nam to, pretože naš tím už odchádzal a potrebovali sme čas na pobalenie. Predsa je to o niečo ťažšie, všetky tie opasky, kombinézy, špecialne oblečenia, topánky, laná na lezenie, helmy, zbrane, všetko to náradie si pozháňať. Keďže lezenie trvalo kratšie ako som si myslela, mali sme čas aj do obeda, po obede sa väčšinou každý len povaľoval. Veľmi som sa tomuto čudovala, pretože som nečakala že nám dajú lážo plážo v strede výcviku. Dohodli sme sa, že večer sa pojde pozerať dokument, o najvýznamnejších vojakoch, špecialnych jednotiek.

Nebavilo ma tam len ležať na posteli, a tak som sa rozhodla ísť si zacvičiť, skúsiť bojové umenia a podobne. Nemyslela som si že sú tu aj ženy, prišla som z obavami, odchámdzam silnejšia, a pripravená bojovať za spravodlivosť, za pokoj, nech to stojí čo to stojí.

,,Ideš si zacvičiť?" zastavil sa pri mne mladý vojak.

,,Chcela som si vyskúšať obranu, a take kraviny, no nemam parťáka, takže idem cvičiť." nadstavovala som si bežiaci pás, bol to ozaj luxus že tu majú aj bežiace pásy.

,,Tak ak môžem, pridám sa!" Neprerušil pohľad.

,,Po rozbehaní si to môžeš vyskúšať, ja som si tiež chcel zacvičiť!" usmial sa.

,,Dobre teda. Som zvedavá, od kedy si tu?" spýtala som sa aby reč nestála, počas toho sa mi spúšťal už bežiacibpás, dala som si to na 10 minút behu do mierneho kopca.

,,Dávaš si do tela, ako tak vidím!" zasmial sa ,,Idem s tebou do Bagdadu!"

,,Ako sa voláš? Len tak informatívne." spýtala som sa ho.

,,Som Patrik, teší ma!" podával mi ruku.

,,Emma, ty ideš s nami?" zoznamili sme sa a ja som pokračovala.
,,Vidíš tie bicepsy?" ukázala som mu biceps na ľavej ruke, aby lepšie videl keďže stál na pravej strane. ,,A to som v armade ledva rok"

Tiež sa zasmial. Po odbehaní 10 minútoveho intervalu sme sa pustili do "bojovania".

,,Pozri sa, si v nebezpečenstve a protivník Ťa vyvalí na zem, čo spravíš?" ležala som na zemi a on bol na kolenách a dlaňami sa držal zeme.

,,Chytím ho za ruku, a položím na zem." pravou rukou som chytila jeho jednu ruku a stiahla ho na zem. To už som ja bola vo vyhovujúcej pozícii. Kľakla som mu na rameno a ruku jemne vykrútila, aby ho to nebolelo.

,,Ide ti to lepšie než som čakal!" čudoval sa nad mojimi schopnosťami.

,,Aj ja sa čudujem!" povedala som bez emócie.

Takto sme tam nacvičovalibasi hodinku. Pozvyšok voľného času som upratovala trochu izbu.

Nasledovala večera. Stretla som Martinu. ,,Čauko Emmka!" mala dobrú naladu.

,,Nemusíš mi rozprávať čo si zase robila." zasmiala som sa.

,,Nie, tentokrat som nesexovala, aj keď musím priznať že už to nemôžem vydržať, ale bola som behať chápeš? Konečne idem chudnúť!" hovorila s nadšením.

Nemohla som sa prestať smiať ,,Som zvedavá dokedy Ti to vydrží, a už keď sme pri tom, písal Ti tvoj miláčik." podávala som jej obálku s jej menom.

Keď držala obálku, bolo vidieť že prestala dýchať. Nevedela čo tam bude napísané, či bude plakať od šťastia alebo od sklamania, videla som na nej že sa to bála otvoriť.

,,Nechám Ťa, čítaj to pomaly, aj tri krát než to pochopíš." odišla som na večeru. Sadla som si už k našej skupinke.

Skladala sa z Patrika, a Olivera, Evana, tých som tam zatiaľ poznala. Sedel tam s nimi ešte jeden, celkom sympatický, na pohľad prijemný vojak.

,,Ja som Samuel, teší ma!" postavil sa podal mi ruku hneď ako som prišla k stolu.

,,Emma." podala som mu moju ruku.

Bolo nás tam spolu päť.

,,Dúfam že sa nám bude dobre spolupracovať!" začala som hneď.

,,V to verím, dneska večer nám ešte oznámia inštrukcie, ako sa tam dostať!" povedal hneď na to Patrik.

Ja už som sa pustila do mojej večere.

Nerátala som s tým že Evan pôjde s nami.

20:00

Konečne po večeri, všetci sedia na stoličkách a znudene pozerajú na dokument, ktorý nám pustili. Ostávala hodina do konca. Mne sa už veľmi chcelo spať, každú minútu sa mi zatvárali oči. Kde tam ma šťuchol raz Evan z pravej strany a z ľavej strany Oliver.

Nepatrne sa mu vyhrnulo tričko a ja som zbadala jeho jazvu na bruchu.

,,To je ona?" spýtala som sa.

,,Hej, ty máš tiež už nejakú?" opätovne sa ma spýtal. Vyhrnula som si tričko s krátkym rukávom. Rukáv som som si pokrčila a potiahla smerom ku krku. Hneď sa mi odhalila 5 centimetrová hrubá jazva.

Nikdy som jej nevenovala pozornosť, až dnes som si všimla že je až taká veľká.

,,Ssss" spravil bolestivú grimasu Oliver.

Nič som mu na to neodpovedala, keby som to znovu rozoberala nedopadlo by to dobre.

Po najnudnešom dokumente, si všetci vydýchli. Nám dali ešte posledné inštrukcie a mohli sme ísť na izby. 

Zajtra odchádzame. Je to pre mňa veľká výzva. Sama neviem čo mám od toho očakávať. 

Ráno 4:00

Všetci nastúpili do lietadla ktoré malo odletieť čochvíľa. Pocity mám zmiešané.

,,Hneď ako tam prídeme, napoja nás na odpočúvacie zariadenia. Nás však nikto počuť nebude. Dorozumievať sa budeme znakmi, cez akcie bude odpočuvať len veliteľ, ostatní máte intercom na počúvanie veliteľa.  Niekto bude pripojený aj na odpočuvanie, niekto nie. Len pre informaciu. Nestavajte sa na lopatky, nenávidím to." Oznámil nám inštrukcie Oliver.

Bol náš veliteľ. Mal nás doviesť k najlepším výsledkom.

Po piatich hodinách lietadlom sme v Iraku nastúpili na vlak. Ktorý nás previezol na niečo ako predzákladňu. S tadiaľ nás autom prepravili na našu pravú základňu. 

Nemali sme čas ani na vybalenie. Hneď sme si pobrali potrebne veci na akciu a odviezli nás do Bagdadu. Mali sme tam nájsť šéfa veľkého gangu.  

,,Máme tam aj našich vojakov, nemalo by to dlho trvať, dúfam že nám nebudú komplikovať robotu." vytiahol z vrecka na nepriestrelnej veste mapu. ,,Tu je náš cieľ. Nemôžene to obísť, tak ako to robia takticky všetci naši kolegovia. S každej strany je tábor, kde prebývajú ich ľudia, vojaci nám tábory už vyprázdňuju, chvíľku to potrvá. 

Prognóza je taká že ak splašia jeden tábor, buď ostanú všetci na miestach a budú útočiť na všetko čo vidia, alebo sa zhrnú na jednu kôpku, predpokladám, že taký sprostý ale niesú, takže platí varianta číslo jedna." Prerušil rozpravanie, preto že mu niekto rozprával do vysielačky.

,,Čata Miláčik smeruje k táboru, z každej strany ide naša posila, čakajte na povel. Pripravte sa, o pár minút je miesto vaše. Vrtuľník odlieta o päť minút."

Neviem kto to bol, ale pomaly som začínala byť netrprzlivá a čím viac nabudená do akcie. 

,,Tak počuli ste?"......

Už nám  to začína, začína ísť do tuhého. A.D.