Navždy vojačkou DOKONČENÉ

{33}

Keď sme prišli Lukáš si hneď zastavil Johna.

,,Mohol by si sa láskavo prestať tak na mňa nenávistne pozerať?" Začal Lukáš.

,,Prepáč, ale ako sa mám na Teba pozerať keď mi obchytkávaš frajerku?" Spýtal sa ho na to John.

,,Čo že je tvoja?? Neviem kto ju tu osral... A teraz si ju budeš obraňovať a privlastňovať, chápem že Ti je ľúto že už ju nepojebeš ale ja za to nemôžem.... Tak láskavo prestaň, to si vyrieš s ňou, keby sa jej to nepáčilo, tak by ma zastavila... Maj pekný deň!!" odišiel nasratý Lukáš.

Ja som bola na ceste k jedálni, keď ma zastavil veliteľ.

,,Ahoj Emma, tvoj odchod sme museli trošku posunúť a odchádzaš už zajtra. Situácia tam kde pôjdeš sa veľmi pohoršila a potrebujú pomoc, zajtra o 9:00, môžeš o tom imformovať aj svoju čatu, mimochodom, dneska dobrý výkon, vidíme sa zajtra ahoj!" zmizol ako duch.  

Ja som si to všetko ešte raz zopakovala v hlave. Všetko ako mi to hovoril. 

Bol skorý obed, bolo pred 12:00 museli sme sa najesť a ísť spať, večer sme mali nočnú akciu v ďaľsom meste. 

Ako sme sedeli celá naša čata pri stole, zmohla som sa na pár slov.

,,Zajtra odchádzam, konečne budete  v počte!" snažila som sa o aký taký úsmev. No nikomu z nich nebolo do smiechu.

,,Zajtra? A kam?" Začal sa pýtať Lukáš.

Všetci ostali veľmi prekvapený.

,,Neviem, to mi nepovedali. Takže dneska s vami posledná akcia, myslela som si že už nás neoddelia, no nevadí, ja už idem, dobrú chuť!" odišla som.

Mám vo zvyku rozprávať trošku dlhšie aj keby som mala o ničom rozprávať. 

Vonku veľmi fúkalo a začala sa aj zamračovať.

Bola som uplne vyhodená z miery, keď som sa vraciala na ubytovňu, akosi to všetko ukázalo svoju farbu a donútilo ma to rozmýšľať.
............
Každý spal do tej 16:00
Keď som sa zobudila, zistila som že žiadna ňu čná akcia nebude, pretože nám naši komplici pomohli a vyčistili mesto do ktorého sme mali ísť.

Nemali sme čo robiť, a tak Lukáš ako správny seržant vymyslel hru.

Každý si našiel dvojičku a boxerske rukavice. Postavili sme sa oproti sebe. A začali sme boxovať, po určitej dobe sme sa menili, a ja už teraz vedela že John bude hneď druhý, škoda že sme sa nej hli domlatiť do bezvedomia ale pravidla hry su jasné.

Lukáš túto hru zvolil že vraj preto, lebo každý sa potrebuje vymlátiť keď sú s tým druhým ..

Kým to vysvetľoval stála som tam a čakala som na neho. Keď to vysvetlil konečne sme začali. Bola to veľká sranda. 

Hneď prvá veta ktorú mi povedal bola ,,Dúfam že si to s Johnom užiješ!" k tomu sa ešte aj zasmial.

,,Škoda že si prvý ty!" Tiež som sa pousmiala a išli sme na to.

No nečakala som že on je až taký zručný a zloží ma ako mravca. 

Druhé kolo som horko ťažko vyhrávala. Už bol na zemi a tak som si na neho sadla, čo očividne pritiahlo Johnovu pozornosť.

Musím to tak opísať, ale doslova a do písmena som mu dala cez hubu.

Trošku mu vyšla krv z nosa, ale našťastie to nič nebolo. Naklonila som sa k nemu a povedala som mu ,,Neopováž sa teraz zmeniť kolo, lebo si to odnesie on!"