Navždy vojačkou DOKONČENÉ

{19}

Na ubytovni

,,Ahoj, ideš sa baliť?" spýtal sa Lukáš keď som vošla do chodby. 

,,Ahoj, áno, aký je John?" Hneď som sa ho spýtala.

Nechápavo pokrčil obočie a potom povedal ,,Aha už chápem,tak, teraz je smutný, bez nálady, s pohľadom zabijaka" usmial sa ,,Mala by si mu pomôcť" povedal a išiel si po zbraň. 

,,Ďakujem, už aj idem" povedala som a smerovala som rýchlym krokom do ich izby za Johnom. 

,,Serus" pozdravila som ich a sadla som si k Johnovi. 

,,Vitaj Jastrab naspäť" pozdravil Mišo. 

,,Ty kokos, teba som sto rokov nevidela" zasmiala som sa ,,Narástli ti fúzy" 

,,Aj tebe, ty už máš riadnu bradu" zasmial sa s chuti. Kým sa on smial ja som sa jemne začervenala a pošepkala som Johnovi ,,Príď za mnou, mám pre teba novinku" povedala som a rýchlo som sa opýtala niečo ich ,,Ako sa vám tu páčilo? "

,,Úžasne tu bolo, ako sa nám tu mohlo páčiť" povedal Billy. 

,,Dneska si výnimočne milý" usmiala som sa. 

,,Pretože ma čaká v kasárňach Allis" žmurkol na mňa. 

V tom sa ozval Peter ,,John ty na to nič nepovieš?" 

,,Mal by som?" objal ma okolo pliec a povedal ,,Ja mám svoju Allis tu" usmial sa. 

,,Dobre, ja už pôjdem, niesom ešte pobalená"  odišla som do svojej izby kde som si ukladala veci. 

V izbe nikto nebol a najbližšie dve až tri hodiny nikto nepríde, pretože chalani pijú ako besný.

Náhle niekto zaklopal na dvere a ja som sa neodvážila ísť otvoriť. Nakoniec som nabrala odvahu po troch minútach. Pred dverami stál John s maskáčovými nohavicami, tmavo zeleným tričkom a tenkou mikinou. ,,Ahoj, poď ďalej" povedala som mu a naznačila som mu aby vošiel. 

,,Si sama? " opýtal sa pomaly. 

,,Chalani sú na pive, takže, viem akí prídu a kedy, takže sama" 

,,Čo si mi chcela povedať?" sadnul si na stoličku pri malom stole.

,,Čo som ti chcela povedať? Chcela som sa Ti ospravedlniť že som bola na teba taká tvrdá a hnusná, naozaj správala som sa ku tebe hnusne, viem, niekedy som to prehnala, ale bála som sa že to spravíš znovu, a to už by som neuniesla, a keď si mi povedal že niekde v kútiku cítiš že ťa ľúbim,  poviem ti že máš dobrý čuch, alebo cit, pretože cez to všetko som ťa neprestala ľúbiť, viem veľmi dobre, že  takého ako ty už nenájdem nikde, pretože ty jediný si to vydržal, ja, lenže, chcela som vedieť či to naozaj myslíš vážne"  pozrela som sa mu hlboko do očí a on mi to opätoval. 

,,Vieš v čom sa mi najviac páčiš? V tom že si zvonka ten najtvrdší človek na svete, a tvoje vnútro tvorí akýsi mäkký vankúš, alebo niečo mäkké, pretože už vtedy som vedel že to dlho nevydržíš, máme sa obaja tak isto radi. Nie že by som ti hovoril teraz že si sprostá, ani nič podobné.... ale... jednoducho, z vonku si ako skala, to nieje tak len v láske, ale aj v službe, a toto sa mi na tebe páči!!! Ja som sa nehneval na teba, ale bojoval som, dúfam že si našla svoju odpoveď" potiahol ma za ruku a sadla som mu na kolená.

,,A keď sa vrátime, je vojenský ples, takže" postavil sa a kľakol si predomňa ,,môžem ťa pozvať ako svoju partnerku?"  Svojrázne sa na mňa usmial.

,,Pozvanie sa prijíma" tiež som sa usmiala a pobozkali sme sa. 

,,Do zajtra to bez teba nevydržím" usmial sa a pokračoval v bozkavaní.  

Nakoniec sme sa rozlúčili a  vybrali sa spať.

Ráno

Čo najrýchlejšie som pobrala svoje veci, a išla som do vrtuľníka ktorý nás už čakal. Posledný krát som sa rozlúčila s mojou bývalou čatou, a nasadla som do vojenského obrneneho vrtuľníka.

,,Vitaj späť " pozdravil ma Lukáš, keď som vošla do vrtuľníka. 

,,Vďaka" sadla som si na krajné sedadlo ku oknu. 

,,Zase sme sa tu stretli ako za starých čias, ktore boli ledva pred týždňom, keď sa vrátime domov, máte povolené ísť donov ku svojej rodine.  Potom to ukončíme vojenským plesom, ženy si donesú aj šaty aj svoju uniformu, muži len uniformu alebo oblek, máte na výber. Teraz si nasadiť slúchadlá a užiť si let domov. Nebudeme sa zdržiavať ani v kasárňach, vyzdvihnete si len svoje veci a máte dovolenku, dva týždne. Pekný let prajem" poprial a sadnul si o sedadlo ďalej odomňa. Ku mne si prisadol John.

,,Ideš domov?" Spýtal sa ma John.

,,Si píš že áno, oddýchnuť, neviem či je ale mama doma" usmiala som sa.

,,Prečo by nemala byť doma?" Trochu ostal prekvapený nad mojou otázkou.

,,Určite išla bývať k bratovi ktorý sa odsťahoval do Menchestru"

,,Jaj, tak to mi je ľúto"

,,Nemá byť čo, a ty pôjdeš za vašimi?"

,,Sú na dofči" Povedal a pokračoval

,,Tak poď ku mne domov" navrhol mi.

,,Dnes?"

,,Áno, snáď nie zajtra"

,,No dobre, ale pojdeme iba na tri dni potom pojdeme k nám domov" zmenila som plán.

,,Dobré, súhlasím, zlatko" napatrne dodal.

,,Ok, takže prvé tri dni u teba?"

,,Áno" dodal.

Po pár hodinách nám Lukaš oznámil ,,Za päť minút pristávame"

Zobrala som si ruksak ktorý som mala pri noháchm cesta bola dobrá, trošku som si aj pospala.

,,Majte sa, pozdravujte doma, stretneme sa o dva týždne" povedam Lukáš a každý sme sa rozišli s tej skupiny a išli sme domov. Dostala som mobil, aj všetky tie veci a nastúpila som k Johnovi do auta. Na prekvapenie mal BMW M4 športové.

Keď som nasadla do auta obzrela som si Johna. Bol moc sexy v tých maskáčoch, a za tým volantom.  K tomu keď som videla jeho rameno, nakoniec som sa musela otočiť na druhú stranu.

,,Vysvetli mi, ako si si kupil takéto auto, keď si od 18 v kasárňach?"

,,Musím ti niečo povedať"  dôverčivo sa na mňa pozrel, potom sa otočil a ďalej sledoval cestu

Takže ľudia milý, blíži sa pomaly 20 časť, chcela by som už dať aj nejakú tú scenku +15. Chcem vás ešte upozorniť aj na pribeh -Šťastný koniec?-

Rozhodla som sa takto. Keďže sa mi oba páčia a na oboch ste brutalne aktívny, rozhodla som sa tak že jeden týždeň sa budem venovať jednému, druhý druhému, + mala by som za ten týždeň napísať aspoň tri časti, chcem to aspoň vyskúšať ako to pôjde. Dúfam že o vás nepridem drahý čitatelia.

A.D.