Navždy vojačkou DOKONČENÉ

{17}

,,To som si mohol myslieť" povedal známy hlas zo zadu. Keď som sa otočila do zadu videla som tam Johna stať samého.

,,Diki že si mi ju postrážil drahý Evan, teraz sa s ňou porozpravam osamote"

,,Vy sa poznáte?" Spytala som sa ich.

,,Som jeho kamarát" priznal sa Evan.

Nechápavo som sa na nich pozerala. Potom ma však John za ruku odtiahnul preč od nich a ostali sme tam sami.

,,Niesi ani tri dni bezo mňa a už sa dáš zbaliť? To som ti neni ani toľko vzácny?"

,,Nebola som tri pojebane dni v kasárňach a stihnul si ju prefiknut" pozrela som sa mu hlboko do očí ,,A vieš čo je najhoršie že začneš veriť keď už je neskoro ,však? Tak ako keď som zastrelila toho snipra..... daj mi pokoj" pokrútila som neveriacky hlavou a odišla som.

,,Takže, čata moja milovaná" prišiel vysmiaty Marek.

V tomto hroznom teple som mala oblečené len tielko, aj s podprsenkou, a maskáčove nohavice s bagandžami. Pri pohľade na mňa sa usmial. Prekvapilo ma že sú tu samí mladí vojaci.

,,Zajtra ráno o 7:00 budíček, o 8:00 nech ste naraňajkovaný, ideme na ďalšie mesto, ako spoločník pojde s nami čata číslo dva, s veliteľom Lukášom. Tak ako pojdeme tam nech sa všetci aj vrátime" usmial sa a všetci sme si päsťami ruk tľapli, ako náš pozdrav.

,,Niejake otázky?" Spytal sa Marek.

,,Potrebujem na zajtra mapu." Ozval sa Evan.

,,Ja tiež"pripojila som sa k nemu.

,,Dobré vidím že ste do toho žhaví, takže, Lukáš, zavolaj svojich ostreľovačov aby som vám to vysvetlil."

S Evanom sme sa na seba pozreli, a on rýchlo prišiel ku mne.

Keď prišla za nami aj Jana s Johnom Marek začal vysvetľovať.

,,Takže Emma ty pôjdeš s Evanom spolu na toto miesto" ukázal prstom na mape Marek. Len čo to dopovedal John začal protestovať.

,,Ja si myslím že by sme sa mali rozdeliť každý vlastne miesto, lepšie nám to pôjde, a mesto budeme mať pod kontroľou." Dopovedal.

,,Lenže takto budeme mať menšiu silu ako keby sme boli dvaja vedľa seba, nebudeš mať dobrý dostrel a kto vie, či si nášho snipra nepomyslíš s protivníkom" namietala som.

,,Dobre, bude to takto, vy dvaja budete spolu, bude to tak ako sme sa dohodli prvý krát. Čiže, Emma a Evan spolu a vy dvaja spolu. Končím dohadovanie, kto s kým bude, idem riešiť ďalej, toto mesto musíme dostať, budeme tam čo najdlhšie budeme môcť, ak už nebudete vládať, alebo zopár vojakov nám povie, že nevládze, automaticky, prichadza ďalší turnus, jasné?" Spytal sa Marek

Všetci jednohlasne povedali ,,Jasné".

Po obede sme šli skúšať obranu a streľbu.

Evan sa vážne premáha, išlo mu to bombasticky. Všetci sme strieľali dobre. Po streľbe sme mali voľno. Takže chlapi išli piť. Ja som šla len na kolu.

,,Pamätáš si vôbec včerajšok?" Spýtal sa ma marek posmešne.

,,Nie, radšej ani nechcem" zasmiala som sa.

,,Tak to robíš dobre" tiež sa zasmial.

,,Ja už pôjdem chalani" povedala som a odišla som na ubytovňu, do svojej teplej postele. Celú cestu ma prenasledoval John. Pri ubytovni spomalil a tak ja som zrýchlila. Neviem ani , ako , a vôbec s kade, zo zadu ma zachytil John a ťahal ma dovnútra.

,,Emma, musím ti niečo povedať" moju ruku pevne stiskal a keď sme vošli dnu tak zavrel potichu dvere a začal mi tam kecať:

,,Keď si odišla, vyspal som sa z Janou"
Zasmial sa mi do očí. ,,Vieš aké to bolo? Spredu zo zadu, no úžas" z hlboka som sa nádychla, pretože to čo som chcela spraviť by som mu nikdy nespravila.

,,John si opitý choď preč" neposluchol moje slová, práve naopak. Začal ma hladit po stehnách, sem tam zašiel tam kde nemal. S celej sily som mu vpalila facku. ,,vypadni" poslala som ho preč, po tom som sa zamkla a kľúč vybrala, Evan kľúč mal, aj ďalší členovia mojej čaty, takže som sa neobavala že sa nedostanú dnu, a čo najskôr som zaspala.

Ráno

Ráno som bola strašne znechutená, ten ktorý ma chcel ochraňovať, ten ktorý ma chranil pred zlými vojakmi ma začala obťažovať. Sama som tomu nechápala. Toľko krát, dokonca posledný deň mi povedal že navždy bude len môj. Začínala som premýšľať nad tým že chcel zistiť aká som v posteli. Ako vyzerám, ako to viem. Na druhej strane niečo hovorilo že sa mýlim, ale v takýchto veciach mám silnejší mozog ako srdce.

Po raňajkách som si dala koliečko okolo základne a upaľovala som si zbaliť zbrane a potrebné veci. Všetko som si nabalila do ruksaka, snipru som si pripla zi zadnej strany a základnu zbraň som si zobrala do ruky.

Ešte som si išla zobrať naboje. Tanky a obrnene auta išli celkom rychlo. My sme išli obrnenym autom. Vedla nás šla druhá čata, čiže moja prvá čata. Strašne mi to chýbalo keď som počula ako sa smejú, naši sa tiež smiali, ale ja som si v prvom rade všimala ich. Časy ako boli kedysi mi všetko pripominali. A jeden posraty Mosul zmenil všetko od základov.

,,Sme na mieste" povedal nám Marek a ja s Evanom sme vystúpili.

Mne sa zapla vysielačka a vo vysielačke bolo počuť ,,strašne nám bude jastrab chýbať, bol to hlavný člen našej čaty" z očí sa mi pustili slzy a do vysielačky som vydala malý vzlyk.

S Evanom sme sa čo najrýchlejšie presunuli na dané miesto kde bolo nádherne vidieť celé mesto.

,,Prvá čata sme na mieste, premeriavame terén" povedala som do vysielačky.

,,Včera bol u teba John však?" Spytal sa Evan.

,,Hej"

,,Teda ti poviem, lúčenie s čatou, je to najhoršie čo môže byť, ale za chvíľku ťa to prejde" uisťoval ma Evan.

,,Tak ďakujem" usmiala som sa.

,,K zemi" povedala som keď som videla som zbadala jedneho snipra.

,, Ak nevystrelim teraz sme obaja mŕtvy" povedala som a rýchlo som chystala snipru.

,,Skurveny zameriavač, kde je" mrmlala som si.

,,Tu máš môj" podal mi ten svoj Evan.

Zamierila, odistila a vystrelila.
,,Nebudeš sa tam schovávať" usmiala som sa keď som videla zameriavačom že som ho trafila. ......