Navždy vojačkou DOKONČENÉ

{12}

....za tak krátky čas som sa nedokazala záľubiť ani do Messiho" snažila som sa mu zdvihnúť náladu.

,,Nemáte cvičenie?" Malinko sa mi podarilo sa pousmiať.

,,Do riti, čau" už ho nebolo.

Nebolo ani 10:00 a do mojej izby vkročil brat s mamou.

,,Emma" vzdychla mama a prišla bližšie k posteli kde ma obimala. Pohľadom som prešla na Paťa, na ktorom som videla že mi pohľadom hovorí -Ty si blázon- 

Nakoniec si ma zobrali domov kde som sa dala do kopy, doma som bola asi mesiac  a pol. Bol to zazrak že som sa tak skoro uzdravila.

Prichod späť do kasární

S pár modrinami som prešla cez bránu kasární a smerovala som na svoju izbu kde som našla Kiku a Aďu.

,,Dnes máte pauzu?" Pousmiala som sa.

,,Nie, odchadzame do Ruska na stráž"povedala po chvíli Kika.

,,Oby dve?" Čudovala som sa

,,Hej" povedala Aďa a zbalila si posledné veci.

,,To tu dlho s vami asi nebudem,kedy idete?"

,,Za tri hodiny" otravene povedala Aďa.

,,Kto všetko ide?" Stále som sa pýtala.

,,Nevieme,poď na raňajky" povedala mi Kika a už som aj kráčala s nimi.

Na raňajkách

,,No vitaj, jastrab" oslovil ma mojou prezývkou Lukáš keď ma zazrel pri stole, ako na povel sa všetci pozreli na nás a Lukáš ma pred všetkými začal obimať.

,,Dik" povedala som ,,No čo, kto ideš do Ruska?"

,,Nie, ale Matúš ide" povedal a pokračoval ,,Naša čata, hneď ako budeš v cviku vyráža do Mosulu, potrebuju tam riadneho jastraba" zasmial sa Lukáš. Prekvapil ma že to bral tak optimisticky. Trochu som sa zarazila, že som samá žena medzi toľkými chlapmi.

Naša čata sa skladala

LUKÁŠ-veliteľ
Peter- dodavač minucie do dela
John- sniper
Billy-prave kridlo tank
Mišo-ľavé kridlo tank
Ja-Emma -sniper
Jakub- tankovy delostrelec

Celkom ma zaskočil tým Mosulom, nič sa ale robiť nedalo, keď ti zadelia misiu, musíš ísť či chceš či nechceš, potešil ma ale informáciou že sme tam len týždeň.

,,Vitaj späť" prišiel aj John a podal mi ruku.

,,Diki, už som sa tešila" zasmiala som sa a očividne som s tým pobavila každého jedného.

Týždeň v kasárňach

,,Ty kokos fuška" vydychla som po poslednom presnom výstrele v hale.

,,To je ešte nič, za hodinu si dáš do tela" zasmial sa mi do očí John .

,,Noo, a chcela som vedieť, či si, alebo nič" začala som a hneď som aj skončila.

,,Čo ako?" Venoval mi letmy pohlad John

,,Nič už radšej"

,,Hovor, lebo Ťa unavým k smrti na fyzickej obrane"

,,Radšej ma unav" zasmiala som sa.

,,Emma, vieš že si máme všetko hovoriť  ako kolegovia?" Nadvihol pravé obočie a nenapadne si ma obzrel.

,,Nečum mi na riť" povedala som hneď ako som všimla kde sa zapozeral.

,,Je to zakázané??" Čudoval sa.