Navždy vojačkou DOKONČENÉ

{15}

Ráno

Čo najrýchlejšie som vstala, pretože bolo 6:50. ,,John vstavaj, zaspali sme"

,,Do riti" vyskočil s postele a rychlo sa poprezliekal.

Ja už som bola oblečena a tak som odišla aby to nebolo nápadne.

,,Dobré rano" pozdravila som chalanov pri stole.

Všetci sa na mňa pozerali,  chceli mi niečo naznačiť povedať, vysvetliť. 

Lukáš ako veliteľ začal svoje rozpravanie ,,Emma, vieš, je mi to ľúto ale" zhlboka sa nádychol ,,už dnes odchadzaš s nejakými vojakmi do Mosulu, dnes prišla správa, včera zaútočili na mesto, majú tam len jedného snipri, vieme o tom len my nikto iný, odchadzaš o hodinu, je mi to ľúto, my prideme za tebou o štyri dni" povedal sklamane Lukáš.

Nestačila som prijímať všetky tie informácie, rychlo som to dojedla.

,,Držte mi palce, aby som vás ešte stretla" žkurkla som na nich.

,,Napiš list, ako tam je" povedal Mišo.

,,A ako ideme?"spytala som sa Lukáša.

,,Vojenskou obrnenou stíhačkou, potom prestupujete do vojenského obrneného  vrtuľníka."

,,Diki, čaute, stretneme sa" tak zneli moje posledné slová.

Nestihla som sa rozlúčiť ani s Johnom, nijako sme sa obišli.

V Mosule.  13:00

,,Vitajte" popodaval nam ruky pravdepodobne veliteľ.

,,Ďakujeme."

,,Mám pre vás zlú správu, hneď ako sa vybalite, ideme na prvý turnus, budeme na ňom dva dni" uistil nás ,,o jedlo a pitie sa nebojte, hlavne si zobrete zbrane a všetko potrebné čo budete potrebovať." Povedal  a všetci sa išli vybaliť. 

,,Tiež sniper?" Smerovala niekoho otazka pravdepodobne na mňa.

,,Áno, a ty?"

,,Jasné, mimochodom, teší ma som Tomáš" podaval mi ruku sympatický, krásny, milý vojak.

,,Emma" usmiala som sa.

,,Skoro ideme na turnus, nestihli mi dať v kasárňach ani pokyny" zhrozene som sa na beho pozrela.

Myslela som si že aspoň niekto to stihnul.

,,Mne ju tiež nestihli dať, žiadne pokyny, vycvik, čo a ako" nervozne som sa na neho pozrela.

,,No tak to sme v piči"

,,Kľud, musíme improvizovať." Upokojovala som ho.

,,Prvá čata nasadať" povedal Seržant, a my sme rychlo nasadli. ,,Sniprov vysadime kilometer od miesta činu mali by ste mať take kvalitné zbrane s takým doletom" pozrel sa na nás.

,,Ja mám, nerada to hovorím, ale išla by som bližšie ako jeden kilometer."

,,Prečo?"

,,Pretože dostrel bude kratší, a potrebujem tlmič"

,,Samozrejme ale nemôžeme  dovoliť aby vás ohrozili,tu máš tlmič"

,,Rozkaz, budeme robiť čo sa dá" povedala som a Tomáš len prikývol.

,,Dobre, tu vstúpite" povedal seržant.

,,kotúľaj sa po zemi, nevieš kde sú, ani aký majú dostrel svojich zbrani" povedala som Tomašovi.

,,Dobre"

Zastavila som sa na prvom mieste, kde bol výhľad úžasný a nikto nás nemohol vidieť.

Z ničoho nič som počula kroky zo zadu. ,,Ľahni si,a stoj na mieste" zakričala som na blížiaceho sa vojaka, videla som že má blond vlasy.

,,Tomáš ostaň tu, prichystaj si zbraň, keby si niekoho zazrel, opytaj sa do vysielačky seržanta, ja idem za ním,alebo vlastne, on je už tu" povedala som a pozrela sa na neho, bol celý od krvi.

,,Kto si, čo tu chceš" vyhrkla som na neho.

,,Som Evan, Evan Walker" povedal ,,niesom islamista, ani nič podobné, som vojak s našeho tímu"

,,A kde máš zbrane?"Spýtala som sa ho.

,,Tu, som tiež sniper" usmial sa a dal si dole s pleca ruksak.

Ako si dával tašku dole s ramena sikol od bolesti.

,,Je ti niečo?"Spýtala som sa ho.

Tomáš sa len prizeral..

,,Nie" odpovedal a dal si dole aj bundu, to už bolo vidieť krvavú mláku na tričku.

,,Ľahni si" prikázala som mu a zobrala som do ruky vysielačku.

,,Seržant, potrebujem overiť jedného snipra, práve k nám prišiel Evan Walker."

,,Potvrdzujem je náš" potvrdil.

,,Je zranený, o päť minút nahlásim rozsah zranení" povedala som a pozrela som sa na jrho rameno.

,,Máš tu svoju lekárničku?" Spýtala som sa ho.

,,Je v taške" povedal a držal si od bolesti rameno.

Dala som mu dole tričko, sám by to asi nezvládnul, okrem vypracovaného brucha som si všimla náboj ktorý mu trošku vytŕčal z rany. ,,Tomáš, nemáš tu pinzetu?" Spýtala som sa ho.

Evan zdvihol hlavu a zhrozene sa na mňa pozrel.

,,Neboj sa, nič to nebude" usmiala som sa na neho a bolo vidno že sa upokojil.

Ešte som mu pichla injekciu od bolesti.

Pomaly, ale isto som mu náboj z rany vytiahla.  Bol úplne bledý, a tak som mu rýchlo dala trošku vody.
,,Už ti to len zašijem" snažila som sa ho upokojiť.

Za pár minút to bolo hotové, už mu rameno len obviazala.
,,Seržant, hlási sa Nicolsonova, Evan bol ošetrený,na ramene má tri stehy. Je v stabilizovanom stave, a je tu s nami v poriadku"

,,Rozumiem" povedal a ja som sa začala venovať svojmu poslaniu.

,,Prvá čata ohláste sa" povedala som do vysielačky.

,,Hlási sa prvá čata"

,,Môžete mi potvrdiť že je pred vami tank Tiger?"

,,Potvrdzujem"

,,Žiadam aby ste zastavili, máte pred sebou dvoch sniprov"

,,Rozumiem"

Obrnené auto zastavilo a ja som zamierila na jedného zo sniprov.
,,Tomáš ber toho druhého" povedala som a znovu som zamiernila.

,,Máte zelenú" povedal do vysielačky seržant a obaja naraz sme vystrelili. 

,,Zásah číslo jedna!" povedala som a usmiali sme sa z Tomášom na seba. 

Späť na základni

,,Ty kokos, som rád že vôbec chodím" povedal Tomáš keď sme sa vrátili. ,,No vidíš a tak strašne si sa bál, že ako to dáme" postrčila som ho. ,,Kde je Evan?" spýtal sa Tomáš. 

,,Pravdepodobne na ošetrovni" usmiala som sa a išla som s Tomášom na večeru. 

Dneska sme oslavovali, pretože niektorí vojaci mali dnes narodeniny, a oslavovali sme aj to, že sme získali kontrolu nad ďaľším mestom, pretože v boji proti nim je to veľmi ťažke, všetko sa môže otočiť o 360 stupňov.

,,Tak a ešte jedna vec, musím vám predstaviť našu novú ostreľovačku, ktorá nás dnes aj s jej kolegom zachránili. Toto je Emma a Tomáš" pozrel sa na nás seržant ,,Teší ma ja som Marek" podal nám obom ruky a posadili sme sa k nim. ,,Odteraz ste členmi našej čaty, až kým nás smrť nerozdelí" povedal a žmurkol na nás ľavým okom. ,,Počkať, a čo moja čata ktorá čaká na Slovensku, to znamená že" nedokončila som pretože ma prerušil Marek ,,to znamená že si budú musieť hľadať inú" doširoka sa usmial.  Mne to vtipné neprišlo a tak mi vbehli slzy do očí......