Mladá Emma po škole odchádza do armády, to však ale ešte netuší s čím sa všetkým stretne.
!!!POZOR!!! Príbeh obsahuje vulgarizmy,... a všetko čo k tomu patrí.
Nech pokračujeme v tom čo sme začali, milujem ťa, nezabudni odpisovať na listy a veľa presných striel, nezabudni že vždy ťa prídem zachrániť" dokončil a pobozkali sme sa. Do brány som vošla prvá. Potom ako som si tam vybavila veci posledný krát sme sa na seba pozreli. To mi z očí vyrazilo slzym odísť od človeka ktorého ste milovali a stále milujete. O mesiac sa však znovu stretneme. Vošla som na izbu určenú v ubytovni.
Vošla som tam kde boli naši chalani, už sme rozdelený na čaty, pretože sa chystáme do Iraku.
,,Ahojte" pretrela som si oči.
,,Vitaj doma segra" dneska boli optimisticky.
,,John pride neskôr?" Spýtal sa Mišo.
,,Chalani, John nepríde" povedala som znechutene. Sama som nevedela aké pocity ukrývam vo vnútri.
,,To čo je za kravinu?" Lukáš sa postavil z postele a ostal sa na mňa pozerať takým tým chlapským pohľadom.
,,Nieje to kravina, povolali ho do zvláštnych jednotiek" zložila som si zbrane, dala som ich na vešiak určený pre ne.
,,To si robíš kozy, John tam vážne išiel?" Povedal Billy.
,,No, jedná zlá sprava na začiatok. Okay, takže potrebujeme druhého snipra" hlboko sa zamyslel Lukáš.
,,Jana strieľala dobre?" Pozrel sa na mňa.
Super, to môže rovno zavolať Allis. Mne to problem nebude robiť.
,,Ja neviem, ja som bola vtedy preč keď ste ich ešte doučovali." Pokrutila som hlavou na znak nevedomosti a vybalila som si veci.
10:00
Všetci sme boli nastúpení v radoch a čakali na kapitána. Veľa vecí sa zmenilo, zatiaľ čo sne boli preč, a už niesme takí nováčikovia.
,,Vítam vás, vážení vojaci a vojačky, opäť sme sa tu stretli po krasnom plese" pozrel sa na mňa ,,teraz však potrebujem aby ste išli na plno pri cvičení, pretože o niekoľko dní sa odchádza do Iraku, a ja nechcem aby bolo na vás cítiť nejakú dovolenku" povedal a odišiel.
Potom nám dali ďalší inštrukcie.
Dneska sme mali naplánované behanie, strieľanie, sebaobranu a zdravotné. Tieto veci tam budeme potrebovať. Kto chcel začal robiť psycho testy, so mnou si ich spravil aj Lukáš, potom sme išli behať.
Pri šiestom koliečku som si myslela že už to nedám.
,,Nemysli na neho" povzbudzoval ma pri behu Lukáš.
,,Tebe sa to povie"
,,Takto si to len sťažuješ"
,,Je pravda že tajné služby nás viac menej strážia?"
,,Áno je to pravda"
,,Kedy sa s ním stretnem?" Spýtala som sa Lukáša.
,,Nerozprával som sa ešte s kapitánom, ten mi povie viac." Povedal, viac sme sa už o tom nerozprávali.
11:00
Konečne sme sa vybrali strieľať. Ľahli sme si na podložky niektorí. Niektorí si aj kľakli a postavili sa.
Po chvíli prišla aj Jana. Snažila som si ju nevšimať, strieľala som si svoje.
,,Ahoj" prišla ku mne.
,,Ahoj" venovala som jej krátky pohľad.
,,Že vraj pôjdeme spolu na misiu" začínala debatu.
,,Asi áno ak ti to povedali" zamierila som a vystrelila som.
,,Dobrá strela" pochválila ma.
,,Vďaka, no ľahni si na podložku, a ukáž sa " povedala som jej a nabila som. Kým som ja vystrelila ona ešte tam skladala nad tou zbraňou maturitnú skúšku.
O týždeň
Posledný týždeň bol pre mňa zaujímavý. Opäť som sa dala do svojích starých koľají. To znamená že som zabehnutá. Stále mi však chýba John. Ktorý pravdepodobne práve píše list. No to son si vlastne typla. Sme na ceste do Iraku. Na veľké prekvapenie Jana ide s nimi. Prvý deň bol hrozný. No už sme sa ako tak zmobilizovali a musíme spolupracovať. Aj keby John list nenapísal, ja ho píšem.
,, John
Už teraz mi chýbaš, tvoja spoločnosť, tvoja duchaplnosť, mužnosť a celý ty. Práve ideme na misiu do krajiny naviac zmietanej vo vojne. Vôbec neviem ako to bude. Nemôžem tu podať žiadne info, ale predsa myslím na to ako ťa už o chvíľu stretnem. Dúfam že si v poriadku. Drž mi palce, ja tebe držím taktiež.
Navždy tvoja Emma"
Dokončila som list s malou slzou v oku. List som zobrala do ruky a išla za Lukášom.
,,Ak by si bol taký dobrý, pošli to po vrtuľníku na základňu a s tadiaľ nech to pošlú Johnovi.
,,O to sa postaram, neboj" zobral si list a zastrčil ho do tašky.
Celú cestu som prespala. Keď sme tam dorazili bol večer 23:00.
Už keď sme sa chystali spať vošiel Lukáš do izby.
,,Ľudia, je mi to ľúto, zajtra ráno o 4:00 máme desať hodinovú službu. Možno menej, uvidíme podľa munície, takže padajte spať nechc ste ready na zajtra" zhasol svetlo.
Ráno 3:00
Vôbec som nespala. Stále som rozmýšľala čo si mám zbaliť. Snipru SR 25 som mala nachystanu, tak isto ako SR 15.-
Dali mi novú. Že vraj sa budem cítiť bezpečnejšie.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Takže zbrane som mala vybavené, ráno si musím ešte vybaviť náboje. Kým sa oni všetci pobudili ja už som bola na skorých raňajkach.
Všetci prišli dolu s ruksakmi. V aute sme si dali posledné inštrukcie. Vyložili nás medzi budovami.
Posledné čo som stihla nahlas povedať Jane bolo ,,Idem prvá, musíme si dať pozor, nevieme či je prázdna" pomaly sme vošli. Zatiaľ bola prázdna. No keď sme vyšli na strechu bol trošku iný problemik.....
Už začína moja pasáž, máte sa na čo tešiť v najbližšom období. A.D.
