Navždy vojačkou DOKONČENÉ

{8}

Ako žena dopadla na zem, granát nevybuchnul, čo som sa čudovala.

,,Nedvíhaj ho kurva, nechaj ho tam" hovorila som do vysielačky.
Lenže chlapec ma neuposlúchol a granát zobral a rozutekal sa k nášmu tanku.

Vystrelila som.

Pred očami sa mi zhmlelo, a videla som len chlapca ktorý spadol na zem, a granát vybuchnul.

,,Tá bola dobrá" potľapkal ma John po pleci

,,Nedotýkaj sa ma" z hlboka som sa nadýchla.

,,Ja len že je ťažké" prerušila som ho

,,Je mi jedno čo je ťažké...." odsekla som a viac som nič nepovedala.

,,Vďaka Emma" ozval sa z vysielačky Lukáš.

Oni sa všetci radovali kým ja som lapala po dychu.

,,Neboj sa, časom to bude lepšie"
Upokojoval ma John

,,Dobre mládež, na dnes tu končíme" povedal Lukáš a my sme sa začali zbierať na základňu.

,, Už sa môžeme porozprávať?" Opýtal sa John opatrne

,,Prečo si na tom tak zakladáš?" Strašne som bola vedľa s toho čo sa stalo pred pár minútami.

,,Pretože chcem vedieť pravdu, chcem vedieť prečo si so mnou zrazu prestala komunikovať... ja neviem či som spravil niečo zlé ale ak áno, verím že mi to povieš, alebo naznačíš" povedal dosť sklamane..

V očiach mal jemné slzy, pi chvíľke mu jedna vypadla a stiekla po líci

,,Prečo ma trápiš Emma?" Potichu zašepkal do môjho ucha keď som ho objala.

,,Myslíš že ma to baví?? Len sa so mnou bozkávaš, a nakoniec zistím že máš frajerku ktorá by ma zabila keby to zisti, pretože je majsterka vo fyzických bojoch, ja neviem, ale mne to príde trošku pritiahnuté za vlasy" pozrela som sa na neho nevinným pohľadom.

,,Vypnite si intercom hrdličky" zasmial sa do vysielačky Lukáš

Rýchlo som vypla vysielačku a pozbierala si posledné veci.

,,Dobre, chápem ťa, mal som ti to povedať, lenže, keď ja som nemohol, vždy keď som ťa videl, musel som ti niečo povedať, a tam, v tom parku som nevydržal len pri slovách, ja som musel" povedal previnilo

,,Prečo, prečo si musel?" Chcela som ho spoznať, vedieť prečo tak spravil.

,,Pretože od samého začiatku si bola iná ako ostatné, už aj v tej reštaurácii si bola iná, vedel som a cítil som to, nedala si sa odbiť, streľba, kroky, postava, bojovnosť, bola to v čom si sa mi zapáčila, iná od ostatných a predsa taká istá" pozeral sa na mňa ako na koláčik.

,,Môžem ťa pobozkať?" Pýtal si povolenie.

,,A ako to bude keď sa vrátime? Tvoja milá ma zmláti do bezvedomia?"odpovedala som otázkou.

,,Prečo sa o nej musíme rozprávať teraz?" Hodil na mňa vražedný pohľad.

,,Pretože ona stojí medzi mnou a tebou ak ti to ešte nedošlo, nechcem sa s tebou o tomto viac rozprávať, rozhodni sa čo chceš John"jeho meno som dôkladne zvýraznila, ale už som bola na odchode

,,Ja viem čo chcem Emma, chcem byť s tebou" túžobne sa na mňa pozrel.

,,John, keď si upraceš svoj život, tak sa ozvy, nechcem byť len posteľová frajerka" usmiala som sa a odišla som.

Z vysielačky som len započula
,,Ty kokos tá mu dala" a podobné komentáre. Potom som si spomenula že John si vysielačku nevypnul

,,Ideme?" Spýtal sa Lukáš keď som nasadla do auta.

,,Môžeme" povedal John a prisadnul si ku mne.

,,Ja ťa budem mať, ak nie teraz,raz sa mi aj tak poddáš" povýšenecky sa pousmial.

,,To si ešte počkáš, dosť dlho" vysmiala som ho. Všimla som si ako nás polovica vojakov sledovala ako keby sme boli neviem aká vzácna návšteva.
V tom ma chytil okolo pása. Nič netušiac som sa na neho pozrela a on ma hneď na to pobozkal.

Chvíľku som protestovala ale nakoniec som neodolala, aj keď som cítila na mne pohľady všetkých vojakov. Jemne som sa začervenala.

Bohužiaľ nikto mu to nemohol zakázať, pretože sex bol povolený, vždy, tak isto ako aj cigarety na uvoľnenie, takže všetci sa na nás len nadržane, a žiadostivo pozerali. Po tele mi prešiel neopísateľny pocit. Cítila som sa bezpečne, aj keď okolo nás boli samé tanky, míny, snipri, a všetko čo k tomu patrí.

,,Vystupovať" zahlásil jeden z vojakov keď sme dorazili na základňu.

Rýchlo som sa ponáhľala na ubytovňu, nebolo to v podobe izieb, vyzeralo to asi tak, bolo asi 20 posteli v jednej veľkej izbe. Pred každou posteľou bola škatuľa, na veci, nad posteľou som mala dva vešiaky na zbrane. Išla som sa prezliecť,a rýchlo som išla na večeru.

Večera bola taká jednoduchá. Ako partia sme si sadli za jeden stôl.
,,John, že vraj si mal na 1000-ke 7 minút,je to pravda?"Začal debatu peter

John len prikývol a ďalej sa venoval svojej večeri, bol ňou prijam zaujatý.

,,Dúfam že niesi  taký rýchly aj v posteli, inak má Allis smolu" zasmial sa Mišo.

Lukáš sa okamžite na mňa pozrel. Chcel vidieť, ako zareagujem na to že John a Allis sú stále spolu, a nikdy sa to nezmení. Ja som to pochopila. Len že som bola v takých rozpakoch že som nevedela čomu mám veriť, na jednej strane mi Lukáš naznačoval že u Johna mám šancu ale John má Rose a na druhej strane ma miatol John.

,,Aký som v posteli do toho teba nič" zahriakol ho.

Vedľa mňa sa posadil Billy, oproti sedel John.

,,Že vraj si si dnes šplhla" nadvihol obočie Billy.

,,Hej, zachránila nám krky podaktorím" pochválil ma Peter.

,,Najlepšia strela bola na toho malého" nestihol odpovedať Mišo, pretože som ho už teraz zabíjala pohľadom.

Keď som si na tú situáciu spomenula natislo sa mi do očí milion sĺz. Ktoré som zatiaľ udržiavala. Keď si to všimnul Billy rýchlo ma začal obimať, presne tak, aby to videl John.

,,Neboj sa to bude dobre" stisol ma Billy. Keď som sa od neho konečne odtrhla, videla som ako sa na neho John pozeral.
Videla som mu na očiach strašnú nenávisť, mal chuť ho zabiť tisíc krát a to doslovne..... z ničoho nič ma zrazu objal a na Johna sa len usmial. ......