Navždy vojačkou DOKONČENÉ

{13}

....,,Vieš predsa aj sám, že pred Johnom má aj náš veliteľ rešpekt, tak ju tu neobchytkavaj, aby si nebol za chvíľku modrý" ozval sa zo zadu Mišo.

Chvala Bohu, ďalší zachranca.

,,Štetka" povedal keď ma pustil a odišiel ako pes bez kosti.

,,Dávaj si pozor na hubu" posledný krát ho upozornil Mišo.

,,Ďakujem" poďakovala som sa Mišovi.

,,Nemáš za čo" usmial sa a žmurkol na mňa pravým okom. 

,,To je dnes zase teplo, pôjdeme plávať" povedal Lukáš keď sa k nám pripojil.

,,Emma mám dobré správy pre teba" pokračoval Lukáš  ,,Idú s nami ďalšie dievčatá, ale budeš si musieť jednu z nich vycvičiť, John dostane jednu tiež, každý z nás jednu dostane." Usmial sa na Miša ktorý sa už teraz zalizoval.

,,Odkedy ich cvičíme? Neni to málo tri dni?" Tri dni preto pretože posledné dva dni máme teoriu, ako to tam je, ako sa tam chovať, čo spraviť keby to, alebo to... poznáte to.

,,Aké je riziko, že sa nám tam niečo stane?" Spytala som sa.

,,Vám ako sniprom nulové" usmial sa.

,,A vám?" Chcela som vedieť v akom ohrození bude moja čata.

,,98%" keď mi to povedal som zmeravela.

,,Neboj sa, neni to tam tak zlé" upokojoval ma ,,neni sme tam na dlho, možno na týždeň možno aj kratšie, zavolali nás kvôli úspechu na Ukrajine, takže takto, aaa ozaj, budete mať s Johnom nové snipri, z dlhším doletom, až kilometer" vydzvihol Lukáš.

,,Ak sa vám niektorému niečo stane, tak...." upozorňovala som ich.

,,Emma, o tomto to je, nemôžme byť stále len v bezpečí" povedal Lukáš.

Mišo len potichu kráčal s nami.

Na obede

,,Mosul??" Stále mi to vrtalo v hlave, až tak moc že som to povedala nahlas.

,,Čaute" prišiel k stolu John.
,,Vitaj, na obede" pozdravil ho Lukáš.
,,Jastrab spí?" Zasmial sa John.
,,Nie, premýšľa, pozri ako sa jej parí z hlavy." Povedal Mišo. Bolo vidieť že sa na mne bavia. 

,,Som rada že sa zabávate, ak si nahodou nepamätáte, máme už dávno cvičiť baby, moji pekný" odskočila som od stola a smerovala k vychodu.

,,Emma stoj" zastavil ma John.

,,Áno?" Otočila som sa s rukami vo vreckách.

,,Kedy si mi to chcela povedať?"

Nechápala som jeho otázke.

,,Čo ako?"nadvihla som ľavé obočie.

Ostal sa na mňa prekvapene dívať.

,,Už si dojedol? Vychladne ti to!" Rychlo som to zhovárala, pretože som nevedela na čo naráža.

,,Myslím Billyho" povedal chladne.

,,aaaaaaach" vzdychla som.

,,Musíme sa o tom rozprávať?" Pozrela som sa na neho nevinným pohľadom.

,,Emma, musíme" povzdychol ,,nechcem aby ti niekto ubližoval, to nedovolím, nemohol som zabrániť tomu, keď Ťa mlatila Allis, tak tomu zabranim teraz" objal ma.

Pomaly som nasávala do nosa vôňu jeho oblečenia. V tom vrúcnom objatí mi nič iné neostávalo.

,,Vieš čo je zvláštne?" Spýtala som sa ho.