Navždy vojačkou DOKONČENÉ

{30}

 Tak sme tam chvíľku postávali. Oco sa zoznámil s Johnom, potom sme postupne posadali do aút a išli sme domov. 

Deň prakticky prebiehal v pohode. Ja som sa rozprávala s Veronikou o Johnovi, že či mi za to stojí, či si myslím že je ten pravý. Bola tam aj mamka. Obe chceli nejaké dôvody.

Nejaké som im povedala, nebolo ich málo. Debata sa však skoro ukončila keď nás oslovili nejakou otázkou, a viac sme to neriešili. Akosi sme to vypustili z hlavy. 

Grilovačka začala  niečo po 16:00. Ja som sedela vedľa Johna. Prakticky si tak každý sadnul, ku tej svojej tak povediac polovičke. 

Vonky sme sedeli do 23:00. Ten čas neskutočne rýchlo ubehol.  Do izby som vošla  ešte pred Johnom, on išiel hneď za mnou.

,,Pomôžeš mi prosím Ťa s tým vyzliekaním?" Poprosila som ho.

Bolo na ňom vidieť že sa veľmi potešil. Dával to jasne najavo. 

Pomohol mi dať mikinu aj tričko mi dával opatrne dole. Bolo na ňom však vidieť že keď si všimnul to pozošivane rameno a ruku škaredo sa zatváril.

,,Ja by som ho najradšej vyhodil von uzavretým oknom, toho čo ti to urobil!!" Povedal pohoršene John. 

Najprv som sa pousmiala.
,,Už sa to stalo, nemali by sme to stále preberať."

,,Ja Ťa za toto tak milujem!!"  usmial sa a pobozkal ma na rameno.

,,Za čo akože?"

,,Za to že si len moja!"  Pobozkal ma na pery. Moje očakávania sa naplnili. Začalo to. Začal ma bozkávať. 

Na chvíľočku sme pauzli a to som využila na pár slov. 

,,Ak nebudeš jemný k mojej ruke, tak Ťa  potrestám." Obaja sme sa zasmiali trošku nahlas. Museli sme pozhasínať, a pozamykať sa, aby nás niekto nevymákol. 

Trošku sme ešte pootvorili okno, aby nám nebolo teplo. 

,,Môžme ísť na to!" Zasmiala som sa po tichu. No to mi dlho netrvalo. Pretože onedlho moje pery zakryli tie jeho a jazyky sa navzájom stretli.

,,No ale ja Ťa dnes nevyzlečiem, budeš sa musieť sám." Prst mi dal na ústa a ticho vyslovil ,,Psssst"

On sa  rýchlo vyzliekol. Mne z toho vyzliekania ostali len tepláky a podprsenka.  Už keď sme boli takmer obaja holý sa to začínalo len rozbiehať. 

Keď sa mu postavil pomaly do mňa vošiel a mne z úst vyšiel tichý ston, ktorý sa mu páčil.  Bolo to na ňom vidno. Cítila som že ho to teší, pretože pomaly zrýchľoval tempo. 

Pomaly sme obaja boli. Kým ja som ležala na chrbáte on ležal na mne.  Bolo to celkom príjemne. Prikryl ma svojím telom. 

Moc sa to akože nedalo.... invalid v posteli je začiatočník. 

V tú noc si dal John hetrick. Potom zaspal ako drevo. Bol tuhý. Keď sme išli konečne spať, bolo niečo po pol noci. 

Ráno 9:00

Natiahla som tú zdravú  ruku na druhú polku postele, no už som zacítila len poukladané periny.  Pre istotu som sa tam pozrela a naozaj tam John nebol.

Poobliekala som sa z veľkými ťažkosťami.  Oblečená som zišla po schodoch do kuchyne kde mama varila už obed s Veronikou a malým.  Chlapi vonku rúbali drevo do krbu. Vonku sa ochladilo a začalo pršať.

Ja som im čiastočne pomáhala s varením, sem tam som ich sledovala čo robia vonku. 

Spravila som všetkým kávu. Mama mi ešte medzi varením spravila raňajky.