Navždy vojačkou DOKONČENÉ

{20}

,,Musím ti niečo povedať" na chvíľu prerušil pohľad n cestu.

,,Čo, počúvam" oznámila som mu a ostala som sa ba neho pozerať.

,,Vieš, nehovorí sa mi to ľahko, ale" vzdychol ,,po týchto dvoch týždňoch voľna, ma zoberú do tajných jednotiek, neviem ako to bude s tebou, samozrejme že budeme sa sem tam vidieť, ale tým že budem v tajných zložkách, budeme na tom trošku inak ako vojaci" vydýchol nahromadený vzduch. Ja som samozrejme hneď reagovala:

,,Ako to, veď si bol jeden z najlepších, náš sniper, a môj John, a teraz mi oznamiš že..."

Žeby to bol ďalší pád? Ďalšia rana? Trochu ma ale potešilo že sa sen tam stretneme, ale sem tam sa ráta u chlapov raz za 5 mesiacov pravdepodobne.

,,Nemal som na výber, no mal som na výber, riaditeľbmi poradil aby som išiel do tajných zložiek, že vraj to bude výhodnejšie" preradil do 5-tej rýchlosti.

,,A čo ja, na mňa si nemyslel?  Čo buden robiť bez teba? " bezvládne som sa na nrho pozrela.

,,Zlatko, ty si silná, ty to bezomňa zvládneš, už Ťa poznám, a ja sa budem snažiť chodiť za tebou čo najčastejšie!!!"

,,Tak to ma asi nepoznáš, po prvé na koľko tam ideš, a po druhé ako často budeš chodiť za mnou? Raz za rok? Áááách" nahlas som vydýchla.

,,Keby som si nemusel vybrať, ostal by som s tebou, hoj aj 100 rokov, lenže vybrať som si musel, idem tam na mesiac, týždeň budeme cvičiť a tri týždne bojovať" pokračoval ,,myslím si že ak ti to strieľanie pôjde takto aj najďalej, tiež Ťa povolaju, no teraz si to nenechajme pokaziť, veď máme teraz od toho pauzu" usmial sa na mňa a venoval sa ceste.

,,Máš byt?" Snažila som sa zmeniť tému.

,,Hej celkom veľký, bývam tam s kamarátom, celkom pohoďak, len má jeden háčik."  pozrel sa na mňa a zasmial sa ,, často strieda baby, proste si užíva život kým môže"

Po chvíli sme prišli do jeho bytu. Ako sme vošli do bytu, práve tam bol jeho kamarát, ktorý si to užíval s dvoja babami naraz. Keď som si to všimla rychlo som sa tomu otočila chrbtom, John ma chytil okolo ramien a tvarou som sa mu ponorila do hrude. Cítila som jeho krásnu vôňu, bola celkom zaujímavá, ale príjemná, mužská.

,,Ehm, čauko" pozdravil ich John ,,Kubo" dodal.

,,Ó môj" zastavil, rýchlo sa poobliekal a prišiel k nemu ,,Bracho ty čo tu? Aaaaa, ahoj ja som jakub" podaval mi ruku. Podavala som mu ju s veľkou nevôľou, nikto nevie kde doteraz tie prsty mal, ale nakoniec som prestala nad tým premýšľať.

,,Emma" ako som mu povedala moje meno pozrel sa na Johna.

,,Aká jemná! Vojačka?" .......

John sa na neho prekvapene pozrel.
,,Nehovor jemná, ešte si nevidel tie bicáky" zasmial sa.

,,No typujem že si ich už videl ty lámač sŕdc" Kubo.

,,To už je noja vec , ozaj, bude tu spať, takže, buď taký milý a užívaj si to len s jednou" povedal mu a ťahal ma za ruku poukazovať mi byt.

,,Akú ti dali pozíciu?"  Spýtal sa Johna Jakub.

,,Nemôžeme vynášať informácie, pre našu osobnú bezpečnosť, dozvieš sa to včas" povedal a začal si robiť čaj.

,,Dáš si čaj/kávu?" Ponúkol ma.

,,Stačí mi čaj, bylinkovy" usmiala som sa na neho a on na mňa.

,,Čo to ake iskríce pohľady?" Čudoval sa Jakub

,,No, tak to ti musím povedať, ona je tak trochu, no je viac ako kamarátka" potom sa mi povedal aby som k nemu prišla, a keďže John je vypočítavy, a vedel že sa na nás Jakub pozerá , buchol ma po riti.

Chcel to spraviť aj druhý krát ale ja som mu ruku rychlo chytila, a to prekvapilo Jakuba ako rychlo som zareagovala.

Zvyšok dňa sme sa najedli a pozerali sme TV. Bola sranda, celkom, hrali sme hry na x-boxe. Nakoniec sme sa vybrali spať. John mi dal že vraj najcennejšie miesto, veľa neho. Keďže mal pri posteli TV ešte honna chvíľku zapnul, no lenže pozeranie nás moc nebavilo a tak sme sa začali venovať inej činnosti.

Takže ľudia, po dlhšej pauze som tu, a akurát som pripísala časť z papiera, boli sviatky, a ja som si chcela dať pauzu od soc.sieti, tak som pisala aspoň na papier, len mi nedošlo že to bude trošku malo slov, ďalej, tá scenka ktorú som sľubovala tú som nechcela písať na papier, tak som ju posunula do {21}dúfam že ma nekopnete do zadku, a taktiež že sa vám táto krátka časť páčila, a mám dobré správy.

Keďže som do týchto posledných dni nevedela ako mám pokračovať vo štvrtok mi zapla fantazia, a už čo chviľa sa zaviri prach. A.D.