Navždy vojačkou DOKONČENÉ

{34}

Sedeli sme tam asi pol hodinu a rozprávali sme sa úplne o všetkom.
Začínala som sa čudovať, našťastie mi vei pomohol, pretože mi povedal čo John kedysi bol ochotný spraviť pre nejaké dievča.

,,Keď sme sa tu dostali, vtedy už chodil  s Allis, poznali sme sa zo školy, nepoznal som ho vtedy tak dobre ako teraz, pamätám si že rodičia Allis si veľmi zakladali na jeho disciplinovanosti, už vtedy rozmýšľal či budú pokračovať.
Neraz mi povedal, že by bol najradšej keby spolu neboli!" Rozprával mi Lukáš Johnov príbeh.

,,Ale chodili spolu aj ďalej!" povedala som.

,,Nakoniec musel, pretože ho rodičia k tomu donútili lebo rodina Allis  bola veľmi vážená" a nakoniec povedal ,,on ju už nechcel  keď si prišla ty, mal ju len rád, stále mi o tebe hovoril ako sa mu celá páčiš od hlavybpo päty, pamätám si prvý den ako si prišla,  nevedel Ťa dostať z hlavy!" Usmieval sa nad tou myšlienkou.

,,Ja som sa vtedy strašne cítila, nevedela som čo si mam odvodiť od tých  jeho pohľadov!" Tiež som sa pousmiala ,,Strašne rýchlo to ubehlo, ako keby to bolo pred 20 rokmi!"

,,Neviem prečo to spravil, a vôbec  neviem čo ho k tu viedlo, ale určite Ťa stále miluje. Keď si odišla z haly, odišiel aj on, zrútil sa a musel odísť, možno to vážne nechcel spraviť!" zamyslel sa nad tým.

,,Možno nie, ale to by mi musel povedať on sám!" Odvrkla som.

,,Čo mu z toho, keď mu nedáš už žiadnu šancu."

,,Musí sa snažiť!" Povedala som mu posmešne. 

,,Ty si na neho veľmi zlá! Kedy sa s ním porozprávaš?" položil mi poslednú otázku.

,,Keď bude ten správny čas. Idem sa pobaliť, Ahoj!''

Odišla som na ubytovňu sa pobaliť. Bolo asi 20:00 keď som si začala čistiť zbrane. Pomaly sa začali schádzať, len John nikde nebol.

Vyšla som vonku sa posledný krát prejsť.

Bola som na prvej zákrute keď som zrazu za mnou počula ze niekto beží mojím smerom. Pozrela som sa kto to bol ale nezdal sa mi povedomý. Pribehol ku mne a dal mi dlaň cez ústa, a zo zadu ma objal. Niekde ma niesol do tmy k stromom. Nevedela som kto to je celkom som sa bála, no nakoniec priložil jeho teplé pery na tie moje chladné a hned som vedela kto to je. Takto bozkáva len  jedna osoba. John. 

,,Nedala si mi šancu, tak musím takto." Pevne mi držal ruky a hľadel mi do očí. Aj keď sme sa moc nevideli. Bolo tu len také polosvetlo.

Celkom som sa ho bála, no potom som sa trošku oťukala. Nevedela som prečo ale toto stretnutie mi pripomínalo naše prvé, len pri tom prvom som sa tak netriasla a nebola mi taká zima.

,,Neviem prečo som to spravil, bol som tupý magor, možno aj horšie, ale je mi stále jasné že Ťa milujem tak ako pred tým. To sa ani nezmení." Povedal s veľkou istotou v hlase.

,,Prečo si si nebol taký istý aj vtedy? Vieš ako som Ti verila? Myslela som si že to bolo s pravej lásky, no asi som sa mýlila, žiadna pravá láska, len sprostý klam ktorému som uverila. Vážne som bola naivná, ja som bola taká sprostá!" krútila som hlavou zo slzami v očiach.

,,Donútila ma k tomu, povedala že ak to s ňou nespravím tak ma udá za zmlatenie spolukolegu, ktorým bola ona, čo bol len klam, myslela presne to keď zmlatila teba. Neviem či sa jej snívalo." Chytil sa za hlavu.

,,Tak si ju radšej  ojebal ako by si sa mal biť za pravdu. Toto je to dnešné, spravím radšej to čo mi prikážu."
Uprimne som sa na neho pozerala.

,,Naozaj som to nechcel, nechcel som to spraviť, keď som jej povedal že to neurobím tak ma zvalila na posteľ a ruky mi obviazala o nohy postele. " Sú tam poschodové postele.
Snažil sa mi to vysvetliť ako vedel. 

,,Dobre, fajn, a čo teraz čakáš odomňa?"  Pozerala som sa na neho a videla som na ňom veľké sklamanie. 

,,Dúfam že mi odpustíš, pretože ja o Teba nechcem  prísť, naozaj Ťa veľmi milujem!" chytil mi tvár do dlaní a jemne ma pobozkal na pery.

,,Možno by sme si mali dať dlhšiu pauzu !" Odišla som na ubytovňu. Viac som mu nepovedala nič. Kráčal ticho popri mne. Tiež nič nehvoril.

Iba pred vstupnými dverami do ubytovne sa spýtal.

,,Miluješ ma ešte?" ostal sa na mňa pozerať a čakal na odpoveď.

,,To ukáže moja ďaľšia  náročná misia,  nezabudni ale že som Ťa milovala aj pred tým aj po tom!"

Zrazu mi to všetko prišlo, obnovili sa moje zabudnuté city k nemu. V hlave sa mi dookola opakoval Pobozkaj ho!!! Nakoniec som ale odolala a prichádzala ďaľšia náročná skúška. 

Každý sa večer poukladal na svoje miesto a všetci zaspali ako drevo. Len ja som ostala celú noc. Videla som že John bol hore tiež, pretože niečo písal a svietil si mapou baterkou.  Celú noc bol hore tiež, až nad ránom mi ku hlave hodil papierik a išiel spať. Mohlo tak byť asi 3:49.

Ja som ďalej bdela a rozmýšľala čo ako spravím.  Nakoniec som aj tak na nič neprišla.  

Vonku pofukoval už jemný augustový vánok. Plný teplého vzduchu. Bolo úplne vyjasnené. 

5:30

Niekto ešte spal, niekto bol už hore.  Nedalo mi to a prečítala som si Johnov list keď sa rozvidnelo.

Nakoniec som ho odložila lebo tam bolo ,,prečítaj až v lietadle!". A tak som to radšej nechala tak a zabalila to ku zbrani. 

Bolo asi 6:00 kým som sa vymotala z ubytovne. Išla som na raňajky. Boli tam akurat všetky ženy. Sadla som si sama za stôl.  Najedla som sa a odiška som do oddychovej miestnosti. Prišiel tam aj Lukáš, a tak sme si zahrali ping pong. 

,,Budeš mi chýbať 009!" Oznámil mi Lukáš.

,,Veď aj Ty mne. Ani nevieš ako!"  Obaja sme sa na seba pozerali. 

Zasmial sa. ,,Dúfam že na mňa nezabudneš, a že dačo napíšeš!"

,,Neboj sa na toto všetko sa tu nedá zabudnúť!" Tak tiež som sa usmiala.

,,Ozaj!" Povedal ako keby si na niečo spomenul ,,Ako ste na tom s Johnom? Včera prišiel rovno za Tebou, boli ste spolu?" 

,,Sme na tom celkom dobre!" zo zadu sa ozval Johnov hlas. Sama som sa čudovala...... Pozrela som sa za ním...

Ahoj ľudia, tak som tu z ďaľšou časťou, dúfam že sa páčila. A.D.