Navždy vojačkou DOKONČENÉ

{37}

,,Už viem kto si!" povedal keď sa chytal za líce ,,Ty si Emma, pamätám si Ťa z Mosulu, či kde sme to boli, ja som Evan." zasmial sa perverzne.

,,Čo tu ty robíš?" zasmiala som sa.

,,A tak ma tu hodili na pár dni, na oddychovku, nič to nieje, ale ty sa pochváľ, čo ty tu?" neskrýval prekvapenie.

,,Tiež som tu len do zajtra, potom odchádzam do Iraku, obsadili tam pár miest, a tak im musíme ísť ohriať miestečka aby sa tam naši mohli dostať." povedala som.

,,Jéj, tam by som nechcel, zabili mi tam kamaráta, ja som si myslel že už ťa nestretnem, vieš po tej noci." zasmial sa. Videla som na ňom že sa zabáva.

,,Ani ty si na to nezabudol? Počúvaj, Teba si objednám ako striptéra na rozlúčku so slobodou!" pousmiala som sa ,,Ak niekedy budem nejakú mať!" dodala som.

,,S Johnom je to už fajn? Či?" opatrne sa pýtal.

,,Ja neviem, ja som asi na húsenkovej dráhe alebo čo, chvíľku dobre, potom zase ojebavanie. Neviem ako to mam brať, mám mu napísať list, bola som s nimi ale prevelili ma, a nemám ani páru čo mu tam mam napísať!" krútila som hlavou, počas toho som si dala ruky do vreciek.

,,Je to dobrý chlap, len musíte byť dlhšie spolu a musíš nájsť v ňom to pravé, pevne verím že on to v tebe tiež hľadá, nech ti neutečie, ani nevieš čo stratíš, potom zistíš že láska bolí. " hovoril mi.

,,Vám sa to možno ľahko vraví, lenže ja som žena, a ja potrebujem chlapa ktorý chce len jednu a nie všetky dookola, potrebujem chlapa!! Poriadného, zodpovedného, slušného."

Počas toho ako sme sa začali rozprávať sme boli už vonku.

,,Aleeee, veď to on všetko je, okrem toho posledného, ale ak nerátam službu k vlasti, a misie, na ktorých nieje až taký slušný máš chlapa ako lusk!!" hovoril a pretrel si palec a prostredník na ľavej ruke tak silno až z toho vzišiel zvuk lusknutia.

,,Nerátaš službu k vlasti. Vidíš, a práve v nej sa deje najviac chýb ktoré robí."

,,Tak mu daj ultimátum, on ich má rád!" ostal sa n mňa pozerať a ja na neho.

,,Naozaj, myslím to vážne, daj mu ultimátum!" pozeral sa na mňa aj najďalej.

,,Uvidím, ešte porozmýšľam, ozvi sa keď budeš mať voľno!" odišla som.

Za mnou hneď bežala Martina.

,,Ty si strašná, to si tam nemohla ešte kecať, skoro som so vrzla!" uchechtla sa Martina.

,,Tak si si tam mohla vrzať, ja idem na chvíľku na izbu napísať list." zasmiala som sa.

,,Ok ja Ťa nechám, idem si nájsť nejakú prácu, stretneme sa na lezení!" odišla veľmi rýchlo, nestihla som si ju ani všimnúť.

Keď som prišla na izbu, nikto tam nebol, v čiernych nohaviciach som si sadla na posteľ a rozmýšľala čo napísať.

Najprv som si napísala na obálku. ,,Čata Miláčik!". Do obalky som vložila dva listy, jeden Lukášovi a druhý Johnovi.

List Lukášovi.

Zdar kámo!

Píšem Ti z veľmi utajeného miesta, je tu celkom dobre, slnečno, ale trošku sa už aj potím. Je mi celkom fajn, problém je že celý čas rozmýšľam čo napísať Tebe a Johnovi, je to veľmi zložité. Mám sa dobre, nič mi nechýba, akurát tak ten tvoj optimizmus, a každodenná dobrá nálada, asi ťa nepoteším keď Ti napíšem že fajčiť som neprestala, stále sa mi to nedarí, ale tak ako som začala tak aj skončím. Hehe, no ale som veľmi moc zvedavá ako sa tam máte vy, ako sa vám darí? Dúfam že je všetko v poriadku. Dopočula som sa, že ste obsadili veľa miest, držím vám paľce aj najďalej, vidíme sa po misiiách, list budem posielať po vrtuľníku, na vašu základňu. Vrtuľník má pravidelné lety aj na našu základňu, miesto ti nepoviem, pretože zajtra už odchádzam. Emma. "