Navždy vojačkou DOKONČENÉ

{22}

Chytil ma za ramená a otočil si ma tvárou k nemu.

,,Aj keby som mal zomrieť, aj keby sa mi malo niečo stať, nikdy s toho nebuď smutná, keď vieš že Ťa milujem, a ty miluješ mňa, nemáš prečo smútiť, pretože budeme ďaleko očami, ale blízko srdcom, a ja Ťa už neprestanem milovať, nie po týchto dňoch.  Vždy budeš pre mňa prvá, to si zapíš za uši" pobozkal ma.

Po 15 minutovej ceste sme dorazili ku kasarňam.  Keď sme vošli do miestnosti, hneď nás privítali a podali nám nejaký darček. Posadili sme sa na svoje miesto, sedeli sme vedľa Lukáša a Petra.

,,Ako si opeknela" pochválil ma Lukáš. John sa na to hneď usmial, tak povýšenecky.

,,Ďakujem" povedala som ,,Aj chalani idú s Tebou?" Zašepkala som Johnovi do ucha.

,,Nie, oni ostávajú s tebou." Snažil sa aspoň o aký taký úsmev. 

Videla som že už to na neho dolieha, aj keď sme na to nechceli myslieť, museli sme, obaja. Obaja sme si verili ale museli sme sa báť keden o druhého. Človek ktorý tu ostal aj keď som ho odbila nejeden krát predsa nieje cudzinec. Od začiatku som vedela že bude môj, J keď som mu dávala ťažké lekcie.  Prišiel prvý tanec a všetci sme išli na parket. John si ma silno pritisol k telu.

,,To aby si mi nezdrhla" usmial sa a pobozkali sme sa. Všetci sa na nás chvíľu pozerali s prekvapením, no potom to už akosi pobrali.

Potom sa menili partneri, John ma nechcel moc vymeniť, ale Lukáš čakal.

,,Prečo sa neusmievate, ste akýsi čudný" povedal Lukáš.

,,Dozvieš sa včas, aká bola dovolenka?" Rychlo som prechadzala na inú tému.

,,Výborná, a čo u vás, mimochodom, máš krásne šaty. Typujem že ich vybral John" pousmial sa.

,,U nás divoká, ale tak dala sa. Typuješ správne, ale mne už sa páčili ako som ich videla."

,,Divoká, haaa, ja som to vedel že on to dá, to je samec" povedal nahlas. Ja som mu dlaňou zakryla ústa.

,,Si sprostý, buď ticho, nemusí to tu každý vedieť"

,,Dozviem sa aj podrobnosti?" Spýtal sa.

,,Mne sa sníva, ty chceš vedieť ako to spolu robíme v posteli?" Zasmiala som sa.

,,Nie až také detaily veď, stačí mi povedať či je dobrý, alebo taaak, musíš mi porozprávať"

,,Ty ho poznáš, mal by si to vedieť"

,,Škoda, veď zajtra porozprávaš! Ozaj, ste spolu strašne krásny, ani nevieš ako vám to prajem, nech ste konečne šťastný, a obaja spolu stále pri sebe, držím palce, ani nevieš ako sa kvôli tebe trápil, že Ťa nezbali, a také kraviny. Drž si ho, je vážne dobrý chalan" dal mi radu do života.

,,No tak to už som zistila, ake vďaka, vážim si takéto rady" usmiala som sa ,,zmena partnera" povedala som a nenápadne som sa prikmotrila k Johnovi.

,,No čo, ako sa s ním tancuje?"

Zrazu pustili pesničku od
Sia-Helium.

Moju obľúbenú. Zbovu sme začali tancovať. Hlavu som mu položila na hruď a takto sme spolu tancovali hodnú chvíľu.

,,Chalani sa dozvedia kam ideš?" Spýtala som sa ho.

,,Iba vaša čata, nik iný"

,,Ja stále tomu neverím, jeden mesiac, to je tak kurva veľa" znovu som hlavu oprela o jeho hruď a nasavala do nosa jeho nádhernú vôňu. Bolo cítiť ako sa mu nadvihuje hrudník pri dýchaní, cítila som jeho dýchanie, a jeho tlkot srdca, aj keď nie úplne silný. 

,,To prejde ako voda" pohladkal ma po vlasoch.

,,Tebe to prejde ako voda, ale čo mne?"

,,Budeme si písať listy, cez vrtuľníky, inak to nepôjde, pretože mi pôjdeme čo najďalej od civilizácie na týždeň, budem ti písať" povedal

Konečne ďalšia vec čo ma upokojila. Budeme si písať listy, aspoň niečo, aspoň niejaky kontakt, kvôli nemu si zoberiem aj lesk na pery aby som smu na list mohla dať každý odtlačok pier. Potešenie trvalo len chvíľku.

Po tancovani prišiel asi o 23:00 dezert, zmrzlina. Bola uplne výborná.

Tancovali sme asi do 3:00 ráno. Potom sme rozlúčili a išli sme domov.  Doma sa to rozpútalo.

Začala som ho vyzliekať z obleku.

,,Davaj naň pozor, bol drahý" zasmial sa pomedzi bozky.

,,Ja si šaty dám dole sama"

,,Ja ti pomôžem."

Ako mi ich vyzliekal ostal sa na mňa chvíľku pozerať, potom mi prešiel rukami po bokoch. Ostalu stať na bedrach. Zdvihol ma a ja som nohy obmotala okolo jeho pásu. Počas toho sme sa bozkavali. Sadol si na posteľ. Ako som na ňom sedela cítila som niečo tvrdé pod zadkom.  To však nebol koniec. Prstami mi dal pramienky vlasov za uši.  Znovu mi spravil cucflek na krku, kľúčnej kosti, a na druhej strane krku. Ja som však nezahaľala. Tiež som mu spravila cucflek. Ale len na krku. Potom mi rozopol podprsenku. Už sme boli úplne nahý. Znovu som si na neho sadla. Ale to už do mňa vošiel. On slastne vzdychol. Ja som sa zatiaľ jemne nad ním podvihovala. To sa mu veľmi páčilo, ale mne viac. Keď ho to omrzelo ľahli sme si na posteľ. Pomaly do mňa vošiel a každým pohybom priražal.

Medzitým sa vonku spustil prudký dážď. To sme obaja milovali. V tme. Vonku sa blyskalo a nám osviecovalo izbu. Čudovala som sa že ešte niesme unavený. Po chvíľke sme oba boli. On hneď ako si ľahnul zaspal a ja tiež. Ešte som si stihla dať budik na 6:30.  Budeme spať tri hodiny. Super. To sa vyspime.

Ráno

Konečne sme sa obaja zobudili, spravili sme si raňajky a obliekli maskáče. Znovu sme boli v tom našom civile. 

,,Včera to bolo úžasné" pochválil si večer John.

,,Tak to si píš, takto to bude ďalšie až za mesiac, nikto nevie čo za ešte stane. Dovtedy"  povzdychla som.

Ešte son písala mame odkaz, ak by sa vrátila.

,,Môžeme ísť" nasadla som do auta a vyrazili sme. Začínalo mi strašne silno byť srdce.

,,Pravdepodobne sa už neuvidíme ak vstupime spolu za bránu, tak sa budeme musieť rozlučiť ešte pred ňou" povedal a silno zaťal sánku, tiež bolo na ňom vidno že zadržiava slzy. Ale veď bol to chlap, snažil sa to udržať.

V kasárňach

Pred branou sme sa lúčili. Obaja sme už mali v očiach slzy. Nemohli sme sa jeden na druhého pozrieť. Pretože by sme sa rozrevali ako malí.

,,Raz to musíme spraviť, zlatko maj sa tam, nech sa ti darí, ostávam ti verná, navždy, to si môžeš byť istý. Budeš mi veľmi chýbať ale tie listy to aspoň trošku zachrania, milujem ťa" dokončila som keď mi vypadla slza z oka.

,,Moja pekná, tak ty sa maj tiež, nezabudni na mňa, keď sa vrátim, nech.....

Ľudia drahí, už je tu 22, alo to rýchlo letí, nezabudajte aj na môj druhý príbeh, v ďalšej časti to bude zaujímavé, dúfam. Konečne som vám vynahradila tú odflaknutu 21 perverzna časť, dúfam že táto bola lepšia, posúďte sami. A.D.