Navždy vojačkou DOKONČENÉ

{32}

Keď prišli ku nám ja som si podávala na seba veci a povedala hlasno Lukášovi ,,Ja idem ešte za chalanmi, kedy sa mám vrátiť?"

,,Nemusíš, stretneme sa pri aute v bloku A, o 6:15" dopovedal a odišla som už kompletne vybavená.

V skutočnosti som však nešla za žiadnými chalanmi, išla som si nájsť miesto na vyplakanie. Tak som potrebovala sa niekomu posťažovať.

Cítila som sa veľmi sklamaná, a zneužitá. Svoje pocity som ukrývala vo vnútri mňa, hlboko zakorenené v tej praskline srdca, ktoré puklo dnes ráno. Rozlomilo sa.

Nakoniec som miesto našla v parku, plnom stromov, vojakov a zelenej trávy. Ešte že tam bolo toľko zelenej trávy ktorá ma upokojila.

O 6:00 som už hľadala Lukáša, aby mi dal pokyny.

,,Dobre že si tu. Rozhodol som sa že budeš mať severovýchodnú stranu. Minule si nás dosť ochraňovala, nechcel som dať vedľa teba toho debila, tak som Ti tam dal Allis, snáď to je niečo lepšie. Ostatne máš napísané na mapke. Nezasahuj mám skôr do roboty ako nebude hore čisto, rozumeno?" Prísne sa spýtal.

,,Rozkaz " odpovedala som a išla som nasadnúť do auta.

Veľmi nenápadne si prisadnul ku mne John a s druhej strany Lukáš.

,,Snipri výjdu ako prvý, takže si posadajte ku dverám." Zahlásil Lukáš.

Vyšli sme čo najrýchlejšie s ručnými zbraňami. Bohužiaľ sme nemali čistú budovu a bolo tam mnoho nepriateľov. Vošla som do budovy ako prvá. Hneď padol prvý výstrel. Našťastie odomňa a mali sme o jedného menej.

 Našla som si vhodné miesto na streľbu, Allis si ľahla ku mne, pretože mala  mi pomáhať. 

Dneska bolo hore trošku plno. Na každej strane boli aspoň dvaja snipri, celkom som sa obávala či to zvládneme. Vonku bolo horúco, a tak sa výborne strieľalo.  S každej strany bolo počuť streľbu a nad našími hlavami  lietali bombardéri ktoré hádzali na našich nepriateľov bomby. 

,,Emma máš dva tlmiče?  Asi som si ho zabudol!" Opatrne sa ma pýtal John z druhej strany. Poslala som k nemu Allis pretože ja som ju pri sebe nepotrebovala. 

Bez slova som tlmič šuchla po zemi k nemu  a pokračovala som.  

O hodinu som mala čisto z mojej strany. Veľmi som si vydýchla. 

,,Sniper 009, čate Miláčik,  hore mám čisto, dvíha sa veľmi vietor, a zvrchu vám pomôcť nemôžem, idem za vami dole." zahlásila som a začala som sa baliť. 

,,Prestaň Emma, nejdeš nikam, hemží sa to tu samým nepriateľom!!" Sprísnil hlas vo vysielačke Lukáš.

,,Idem s ňou, dám na ňu pozor!"Ozval sa John do vysielačky.

,,Ty si na ňu dával úžasne pozor, ostaňte tam, nedáte to dvaja, je to rozkaz!!" Lukáš nás nemal šancu odradiť. Aspoň mňa. 

Pozbierala som si posledné veci a skontroľovala náboje.

,,Lukáš, nedokážem to z hora, máme poslednú hodinu, chcel si to mať čisté tak to bude! Končím!!" Vypla som si intercom a zišla po schodoch na prízemie kde som stretla dvoch nepriateľov.

Nevšímala som si že či ide za mnou John. Natiahla som si šatku cez ústa a vyrazila som vonku. 

Nikoho som tam zatiaľ nestretla, začala som chodiť po budovách.

Vošla som do prvej, všimla som si že prišiel za mnou John.

Rukami som mu ukázala že sú tam malé deti a jedno okno.  Bol tam ešte jeden muž ktorý držal v ruke boxer.