Navždy vojačkou DOKONČENÉ

{16}

   Mne to vtipné neprišlo a tak mi vbehli slzy do očí. ,,Emma máš poštu" povedal mi niejaký vojak ktorý vošiel do jedálne s veľkým vrecom listov. ,,Ďakujem" List mi napísal John. 

,,Ahoj Emma, už sa neviem dočkať kedy Ťa znovu uvidím v Mosule, o dva dni tam už odchádzame aj my, škoda že si odišla tak narýchlo, že sme sa nestihli rozlúčiť, už sa Ťa neviem dočkať, našej čate veľmi chýbaš, už sa tešíme kedy zase nášho jastraba uvidíme v akcii. Ľúbim ŤA ............JOHN"

Do očí mi vošla trocha sĺz, ale rýchlo som ich zmazala, veď o pár dní prídu, to bolo jediné čo ma upokojovalo, žiadne cvičenia, žiadna zábava s chalanmi. Bolo mi to veľmi ľúto, aj keď my máme troch ostreľovačov a John bude sám, už to nikdy nebude tak ako to bolo.

Keď som to prečítala zobrala som si to zo sebou, a to som nemala pretože tam prišiel Evan, to ešte nič nebolo, ale celá moja nová čata ma začala opíjať. Po druhom poháriku som videla dvojmo. Neznášala som alkohol, zrazu mi to nevadilo. Najhoršie bolo že so mňou sa tak rozbili všetci. Bola som taká opitá, že som nevedela čo robím, to bolo na tom to najhoršie, pretože aj keď Evan piť nemal spil sa ako divá sviňa. Najhoršie bolo na to že ako náhle sme sa s Evanom na seba pozreli on ma začal bozkávať, chvíľku som sa bránila, ale napriek tomu som podľahla jeho krásnym blonďavým vlasom, nádherným modrým očiam, a Božskému telu. 

Nakoniec v opitom stave mi však doplo, že nemôžeme pretože on ma rameno a ja zlomím srdce naraz dvom. 

,,Prepáč, ja by som nemala" povedala som a pokračovala som ,,čaute chalani" odišla som a čo najrýchlešie so  utekala do stanu. Rýchlo som si umyla tvár, aby som trochu vytriezvela a išla som spať. 

Ráno

Niečo ma škrabalo na chrbte a tak som sa zobudila a vytiahla to spod seba. List od Johna. Všimla som si kedy to poslal. Takže dnes majú prísť. Zhrozene som sa pozrela ešte raz na dátum.  Rázne som sa zdvihla z postele, ale hneď na to ma strašne začala bolieť hlava. Bolo asi 9:00 ráno, všetci spali ako zarezaní. ,,Marek? Dnes máme voľno?" štuchla som ho do ramena. ,,Áno, choď si oddýchnuť miláčik"  po jeho oslovení som nadvihla obe obočia. ,,Čo som včera robila?" spýtala som sa ho. ,,Radšej sa nepýtaj" usmial sa a otočil sa na druhú stranu. Nič iné neostávalo, poobliekala som sa  a odišla som na raňajky.  

,,Práve prileteli" povedal niekto spoza  mňa a vybehol z jedálne. Stále som rozmýšľala nad Johnom, na akú silnú som sa pred ním hrala, ako som sa mu nepoddala ani za týždeň, a Evan? Za jeden jediný deň, a to som o tom nič nevedela, jasné, že teraz som sa zhnusila sama sebe a vinila sa za to že ako som sa mohla bozkávať s niekým koho nepoznám. Chudák John sa kvôli mne vraj trápil týždne a ja som mu takto odvďačila. Nenávidela som sa za to. Už som mala skoro všetko zjedené, keď prišiel Evan.

Znechutene som pretočila očami. ,,Ahoj"  slušne sa pozdravil.  ,,Ahoj" 

,,Mám pre teba dobrú správu" usmial sa.   

,,Akú?" nadvihla som obočie. 

,,Som tvoj nový kolega" ako to dopovedal oprela som sa o operadlo stoličky,

,,Čože?" 

,,Pozri, viem že to čo bolo včera, ani ja to už nechcem takto, boli sme obaja opitý, takže, nič sa medzi nami nestalo, jasne?" podal mi ruku, ja jemu tiež, aspoň sme si to vysvetlili. 

,,Dobre, a keď pôjdeme zajtra do ďaľšieho turnusu, pôjdem sama?" čudovala som sa.

,,Nie, pôjdeš so mnou" 

,,Ale veď ty máš s ramenom" 

,,Neni to až také hrozné" povedala ukázal mi jeho rameno, vážne mu to dali dokopy, ale aj tak som mu stále neverila, že to má okay. 

,,Dobre, a čo Tomáš?" 

,,Tomáša zaradili na miesto teba k niejakým slovenským vojakom čo dnes prišli" 

,,Počkaj, akým vojakom?" 

,,Slovenským" 

,,Kedy prišli? " vyvalila som  na neho oči. 

,,Dnes, asi o 7:00" povedal a pokračoval ,, prečo?" 

,,Tí vojaci sú moja čata, ešte z Ukrajiny"  ponorila som hlavu do dlaní. 

,,To vážne?"  chytil ma za ruku. 

 ,,Áno" usmiala som sa. 

,,Chalani sa už zobudili?" doplnila som otázku. 

,,Áno, tiež smerujú na raňajky" povedal. 

Rozbehávanie

Robíme druhé koliečko okolo všetkých stanov. Náhle som zazrela Lukáša, ktorý sa k nám nenádpadne pridal. 

,,Serus drahý môj" pozdravila som ho. 

,,Už o tom vie, chalanom som to ešte nepovedal, ale namiesto toho tomáša sme zobrali Johnovu novú frajerku, ktorú cvičil, bol ti neverný a nie raz, škoda do piče že niesi s nami, rozbili nám polku čaty. S kým máme teraz srandovať?" 

,,S Johnovou novou frajerkou" 

,,Tá ponuka ešte platí?" zasmial sa Lukáš. 

,,Bože môj tak si mi moc chýbal" 

,,Ty tiež, radšej povedz ako je to naostro." 

,,Ak sa zraníte, tak sa asi zabijem, je to tam na nože, včera sme obsadili ďaľšie miesto, ale to nieje ani z ďaleka všetko." povedala som mu. On ma aspoň chytil za ruku, obimať sme sa nemohli ,,Držím palce" povedal a vyparil sa. 

Potom čo odišiel Lukáš sa ku mne pripojil Evan. ,,Máme posledné koliečko" 

,,Neverím že vládzeš" zasmiala som sa. 

,,Počul som meno John, to je kto?" 

,,Tak lukáš je môj bývalý veliteľ, a John, môj bývalý kolega sniper a bývalý" usmiala som sa. 

,,Už bývalý?" spýtal sa a ostal sa na mňa pozerať. 

,,Áno" povedala som a z očí mi vyšlo zopár sĺz.

,,Neboj sa, on pochopí čo stratil"

,,Prestanme ho riešiť, mám veľkú chuť niekomu rozbiť hubu"

,,To sa asi odpojim" zasmial sa.

,,Toto som si mohol myslieť" povedal známy hlas zo zadu.