Navždy vojačkou DOKONČENÉ

{39}

,,Tak počuli ste?" spýtal sa Oliver. ,,Zoberte si veci, ideme na heliport. " rozkázal a my sme konali ako sme počuli.
 

Prišli sme na heliport. Nasadli sme do vrtuľníka.  A čakali vo vrtuľníku na povel.  Neprešlo ani päť minút a prišiel povel z vysielačky ,,Máte to čisté, snažte sa neprekročiť limit 20 minút!" povedal niekto do vysielačky.

Vrtuľník okamžite naštartoval a ostal vo vzduchu nad budovou.

,,Idem prvý." povedal Evan a spustil sa dole.

Vedľa neho sa spustil hneď aj Patrik a Samuel. Každý mal svoje lano.  Ja som išla po nich. Netrvalo to dlho a stála som na zemi, pevne na nohách. No presnejšie na streche.

V tom začali po nás strieľať.

,,Čo to má znamenať, spia snáď tí snipri?" oznámil ihneď Oliver ,,Kurva" dodal hneď ako si vypnul imtercom. 

,,Ideme. Zaraďte sa." povevedal Oliver a my sme stáli v rade pri stene. Stála som asi tretia od Olivera. Oliver išiel prvý. Pochytali sme sa za ramená ľavými rukami, v pravej ruke každy držal zbraň. Vošli sme do budovi. Veľmi veľa ozbrojených ľudí. To je jediné čo som si všimla ako prvé. Začala sa streľba, všetci sme začali strieľať. Do piatich minút tam bolo ticho. Z vonku sa len ozývali lety stíhačiek a hlasná streľba. V tomto prestrojení mi bolo neskutočne horúco, ešte s tou šatkou cez ústa. ,,Vonku 40°C a my v čiernom. Fakt výborný job. Milujem túto prácu." hovorila som si v hlave. 

Každý zaujal svoju pozíciu, zabarikádovali sme sa a čakali kým prídu. Nemohli sme tam vtrhnúť, nevedeli sme koľko  ich tam je. Nakoniec sme čakali možno len päť minút. Špehovia nám oznámili že čakajú aj oni, a čas ktorý sme dostali na vykonanie akcie nebol bohvieaký. 

Každý si vymenil zásobník a pridal náboje a dymovnice. Zišli sme po úzkych schodoch. Boli sme ako myši. Potichu. Bolo to neskutočne zaujímavé, hlavne pre mňa. Stále som nevedela čo robí medzi nami Evan. Veď bol u zdravoťakov.

Oliver vyrazil dvere a znovu streľba. Prvá izba prázdna, ideme do druhej. Tam sme našli tých, ktorých sme hľadali. Boli len dvaja. Jeden z nich bol veliteľ čo plánoval útoky. Prišlo mi čudné že sa dali tak ľahko chytiť.

Samuel a Patrik ostali pri nich, keby chceli zdrhnúť. My išli vyčistiť budovu.  Prišli sme na prízemie, kde sme našli nastraženú pascu. Prekabátili sme ich a pascu sme zneškodnili. Cez kraj dverí prepetela guľka a všetci traja sme sa opäť nachystali. Vonku začala búrka a tak sa stmievalo aj v dome. Evan vykopol dvere a my sme čo najrýchlejšou akciou vtrhli dnu. Bolo tam veľmi moc cigaretového dymu. 

Našli sme toho pravého nefejkovaného.  Spútali sme ho a čakali sme čo povie Oliver.

,,Skontroľujte to tu či je to v poriadku, za päť minút odchádzame." povedal Oliver a prezeral si miestnosť. 

,,Šéfe, toto nebude päť minútova záležitosť." Pozeral sa z okna Evan. 

Odhrnula som koberec. Našla som  tam veľa zbraní aj mapu s vyznačenými miestami. Všetky tie miesta, boli už po útokoch. 

Tiež som sa pozrela z okna. 

,,001 základni, sme obkľúčený, budeme potrebovať armadnu ochranu, operacia prebehla úspešne." povedal Oliver.

,,Rozumiem!" povedal hlas vo vysielačke. Celý tem čas som počula moju bývalú čatu. Čatu Miláčik. Počula som aj Allis ako hovorí Johnovi ,,Neboj sa zlato, ono Ťa to časom prejde."

Nechápem na čo si nechávajú pustený ten blbý intercom.

,,John! Prišiel rozkaz na odstrelenie ľudí pri budove. Vy nás z hora kryte, my to ideme vyčistiť." dopovedal Lukášov hlas vo vysielačke .