Mr. Bad- h.s [SK]

36. Part

Sasha

Počula som húkačky. No naozaj rozmazane.

,,Prečo mi nič nepoviete?!" Počula som Harryho hlas. Harry! Chcela by som vykríknuť jeho meno. Chcem otvoriť oči. Nedokážem to. Chcem ísť za Harrym.

,,Pustite ma kurva za ňou!" Vrieskal na celé okolie. Prečo ho za mnou nepustia? Chcem počuť jeho slová. Cítiť jeho dotyk. Zrazu mi začalo nehorázne, pískať v ušiach. Upadla som do kómy. No do divnej kómy. Počula som tlkot môjho srdca. Slábol. Bol čoraz pomalší. Nechcem zomrieť. Nie teraz. Nastalo ticho. Srdce mi prestalo biť. Prestalo mi pumpovať krv. Môj život sa skončil... Alebo nie? Znovu začína biť.

Zobudila som sa na pípanie. Som v nemocnici. Určite som v nemocnici.

Harry! Prišiel za mnou Harry. Objal ma.

,,Som rád, že si v poriadku" Usmial sa. Na to ja sa usmiať nemôžem. Včera som zistila, že možno už nikdy nebudem chodiť. Zatiaľ to však nie je isté.

,,Čo sa stalo?" Pozrel na mňa nevinným pohľadom. Vyzerá ako šteniatko, ktoré si pýta jesť.

,,Možno už nikdy nebudem chodiť" Harry skoro spadol zo stoličky na, ktorej sedel.

,,Ako to, že nie?!" Zamračil sa. Typický Harry. Mračí sa na všetko, čo mu nie je sympatické. Napríklad ako teraz.

,,Nie je to isté. Ešte robia nejaké testy. Možno to bude len dočastné." Harry sa narovnal na stoličke. Prehrabol si vlasy a asi zabudol, že má rozbitú hlavu. Potiahol si omylom obväz.

,,Do šľaka. Musíš chodiť. Nie je možné aby si nechodila" zvýšil hlas a rukou udrel do stolíka vedľa postele. Trhla som sebou, čo bolelo.

,,Ja si osud nevyberám" Pozrela som na koniec postele. Teda... Na moje nohy.

,,Tak kurva bojuj!" Skríkol po mne.

,,Možno keby si tu nebol, nič z tohto by sa nestalo! Kiežby som ťa nikdy nestretla!" Skríkla som zas ja.

,,Moja zlatá, ja nemôžem za to, že sa na nás rútil kamión!" pevne chytil postel.

,,Keby som ťa nespoznala, nerútil by sa na nás žiadny zasraný kamión!" Pozrela som na Harryho. Čudujem sa, že už nie je bordový od hnevu.

,,Keby si ma nestretla, tak si stále niekde v piči s Adrianom!" Jeho oči sa leskli ako naozaj čistá voda niekde v jazierku, od ktorej sa odráža mesačné svetlo. Ak takto vyzerajú Harryho slzy, tak chcem aby plakal. Je to nádherné.

,,Zachránila som sa sama!" Skríkla som. Udivene na mňa pozrel. Zavrel oči a znovu ich otvoril.

,,Pozri! Kto by ťa zaviezol do L.A? Hm? Nemala si..." Nenechala som ho dopovedať.

,,Daniel mal mobil! Si len chudák, čo si myslí, že ho každá kurva bude milovať!" A v tento moment už na mňa letela jeho ruka. Dostala som facku, no omnoho silnejšiu ako predtým. Toto nemohol urobiť. Bolí to.

,,Zabudni, že sa k tebe budem chovať milo" Ukázal na mňa prstom. Do očí sa mi nahrnuli slzy.

,,Ja to od teba ani nechcem. Nikdy si milý nebol a ani nebudeš" To boli moje posledné hrdinské slová. Harry ma totiž vzal za zápästie.

,,Si moc veľká hrdinka. Uber trošku, lebo vyfasuješ ďalšiu a tá už ťa vypne" Silnejšie mi stisol zápästie.

Vraz mu! Na čo čakáš?!

Vlastne pravda. Mám jeho tvár tak blízko. Zahnala som sa, že mu vrazím, no zachytil mi ruku.

,,Na to zabudni" Priblížil sa k mojej tvári, tou jeho. ,,Udrieš ma a to bude naposledy čo niečo urobíš" s úškrnom odišiel. Prečo tá sračka nepípala. Malo to pípať hneď ako som sa rozzúrila. Začala som plakať. Na tvári sa mi začala tvoriť modrina.