Mr. Bad- h.s [SK]

61. Last Part?

,,Je ako Harry." Usmial sa na ňu. Darcy naňho pozerala. Usmiala sa. Pozrela som na Harryho. Mračil sa a očami prebehoval z Darcy na Damiana. Drgla som doňho. Pozrel na mňa.

,,Nežiarli." Oprela som sa oňho. Harry sa pousmial. Damian mi vrátil Darcy.

,,Kde je vlastne Aďo?" Pozrela som na Harryho.

,,Odišiel." Zatajil dych. Niečo mi nepovedal. Damian odišiel do svojej izby. Dala som Darcy do postieľky.

,,Tak už mi to povedz." Povzdychla som si.

,,Neviem o, čom hovoríš." Nervózne sa zasmial.

,,Nie som slepá." Prekrútila som očami.

,,Nič ti netajím." Argumentoval. Začal mi zvoniť mobil. Kika.

,,Ano?"

,,Ahoj, no čo. Kedy tie šaty na svadbu?" Spýtala sa.

,,Pfu... On o tom ešte nevie." Vyšla som z izby.

,,Nie? Hm. Tak mu to musíš povedať. Svadba nie je ako oslava narodenín."

,,Ja viem Kika. Že to povybavuješ?"

,,Myslím, že to je viac ako jasné. No na šaty pôjdeme zajtra spolu."

,,Fajn, ale nechám si ich u teba."

,,Ako si princezná želá." Zasmiala sa.

,,Už budem končiť. Pa."

,,Pa." Zložila to.

Harry prišiel ku mne.

,,O čom ne-" Nedopovedal, pretože mi začal zvoniť mobil.

,,Bria? Ahoj."

,,Ahoj, pozvala som už všetkých, čo by si mala poznať a... Um... Ako ti to mám povedať."

,,Čo sa stalo?"

,,Adrian nepríde."

,,Prečo?" Bria bola ticho. ,,Bria?"

,,On je... Pozri si správy v telke."

,,Harry zapni správy." Harry ma poslúchol.

,,Mladý Adrian Jacobs (26) bol včera v noci nájdený mladým dievčaťom, v lese na zemi. Podľa poranení zoskočil z mostu a dopadol sem." Ďalej už boli zábery lesa a mŕtvola bola prikrytáigelitom.

,,Sasha? Si tam?" Pýtala sa ma Bria.

,,Prečo by to robil?"

,,Harry ti nič nepovedal?" Pozrela som na Harryho. Pozeral preč. Nechcel sa na mňa ani pozrieť.

,,Bria, zavolám ti neskôr." Zložila som to.

,,Spravil si mu niečo? Adriana poznám. On by si život len tak nevzal." Vyskočila som po ňom.

,,Ja za to nemôžem. On mal rakovinu." Zarazila som sa.

,,Čože?" Čudovala som sa. ,,P-prečo si mi... Prečo nám... Prečo mi o tom nepovedal?"

,,Ja neviem. Dozvedel som sa to včera."

,,A to si mi to nemohol povedať?" Zvýšila som hlas.

,,Vravela si, že mám byť ticho!" Zvýšil hlas zas on.

,,Láskavo po mne nekrič! Už toho mám plné zuby! Odkedy som prišla do L.A. neustále po mne vrieskaš! Či som mala osemnásť alebo teraz!" Skríkla som.

,,Oh. A ty ako kričať môžeš? Hej? No dobre moja zlatá. Len si krič!" Zvreskol.

,,Styles prestaň!" Skríkla som, lebo som videla, že chce odísť.