Mr. Bad- h.s [SK]

30. Part

Dotiahol ma až von. Chalani ignorovali to, že som po nich kričala. Keď Daniel zastal, vrazila som do jeho hrude.

,,Čo s tebou je? Prečo sa chováš tak... Inak." Pozrel na mňa a ja som videla ten maličký záblesk smútku v jeho očiach.

,,Nikdy som nestretla normálneho chalana, ktorý by po mne nekričkal, chcel by moje povolenie, nerozkazoval by mi čo môžem a čo nie. Nebil by ma..." Plakala som viac ako predtým. ,,Všetko som mala v denníku, mal by si to vedieť" Mimochodom čo sa denníku týka. Pred plesom som tam písala celkom pekné veci o Harrym a Danielovi. Myslím, že tie strany môžem spáliť.

,,Niečo som o tom čítal, no nevedel som, že to myslíš vážne." Uťahuje si zo mňa?! V denníku sa píše pravda, preto je to tajné a preto som ho chcela späť. Hľadela som do zeme.

E ehm!

Trošku vyššie ako do zeme.

Ehm! Ehm!

Kriste pane! Pozerala som priamo na jeho rozkrok? Ticho? Oh ďakujem. Daniel ma objal. A mám po pohľade. Ale prečo ma objal. Objatie som mu opätovala. Pobozkal ma.

,,Ideme do parku?" Nič som nepovedala, len som si povzdychla a chcela som ísť no Daniel ma zastavil. Do šľaka, čo je to tento krát.

,,Nemusíme ak nechceš" Pritiahol si ma k sebe. Daniel sa... On sa ma pýta?

,,Potrebujem ísť trošku do prírody, takže ideme." Potiahla som ho.

•••

Celý čas čo sme v parku sa ma Daniel pýta na názor. Ako napríklad už sa ma pýtal či chcem zmrzku. Nechcela som tak mi nekúpil. Alebo či nechcem ísť pri jazero. Poučil sa snáď z toho čo som mu povedala?

,,A nechcela by si..." Prerušila som ho.

,,Nemusíš sa ma pýtať úplne na všetko" Zasmiala som sa. Daniel si so mnou preplietol prsty.

,,Na jednú vec sa ťa musím spýtať" Postavil sa predo mňa. Čo ide robiť? Moje oči behali po celom jeho tele. Zastavila som sa keď si odkašlal. Pozrela som mu do očí. Do tých dvoch nádherne hnedých kukadiel. Vzal mi aj druhú ruku. Jemne obe stisol. Nebolelo to, len som sebou trošku trhla. Čo ide do šľaka robiť! Mám si pripraviť číslo na sanitku? Pretože Daniel vyzerá akoby prestal dýchať.

,,Sasha..." Hľadel na moje ruky. Potia sa mu dlane. Je nervózny? Je mu teplo? Do riti už to vyklop Daniel!

,,Budeš so mnou chodiť?" Pozrel mi do očí. Myslí to vážne? Poznáme sa týždeň aj niečo a on so mnou chce chodiť. Viem nemala by som to odmietnuť. Mala by som väčšiu príležitosť pozerať sa... No to je vedľajšie. Čo ak sa to znovu zvrtne. To už by som asi neprežila. Teraz si nie som istá či držím vodu alebo jeho ruky. Je to nechutné. Lenže je v tom už aj môj pot.

,,Ja... Ešte si to premyslím." Toto som povedať nechcela. Vyznelo to hrozne. Len si chcem premyslieť aké to bude mať následky a čo sa môže stať. Aby som to mala jednoduchšie keby náhodou. Pustil ma. Do riti nepúšťaj ma. Toto nie.

,,To je v pohode" Poškriabal sa na zátylku. ,,Stačilo povedať nie" Otočil sa na odchod. Čo?! Toto nemôže urobiť. Nemôže sa ma spýtať či s ním chcem chodiť a odísť keď poviem, že si to chcem premyslieť.

Nestoj tu ako krava a zastav ho.

Aspoň na niečo si užitočné svedomie moje. Daniel bol odo mňa už asi päť metrov. Išla som za ním.

,,Nepovedala som, že nechcem." Zastal.

,,Choď si to premyslieť." Otočil ma a odišiel. Čo to malo byť? Zavolám Olívii, ona bude vedieť čo s tým.