Dôstojníčka (nápad) d

3. kapitola 2

***

Takmer spadla zo svojej stoličky, keď sa objavil indentifikátor veliteľa Rena. Volal priamo na jej panel... priamo na linku, ktorú väčšinou používali, keď sa chceli skontaktovať práve s...

No ona to rýchlo prepla na panel veliaceho dôstojníka, prsty jej len tak behali, aby to stihla včas skôr než sa hovor definitívne prepne k nej, vedela, že je to márny boj, no nedokázala sa vzdať tej možnosti, že by ešte nejaký čas mohla mať pokojný život.

Ten mladý muž, ktorý si podobne ako mnohí ďalší užíval Renovu neprítomnosť, všimla si, že sú tu rozhovory omnoho hlasnejšie, že väčšina dôstojníkov pôsobí uvoľnenejšie, drsne po sebe neštekajú kvôli každej chybe... skrátka sa svojím spôsobom dalo povedať, že tu vládla omnoho menej napätá atmosféra.

To všetko skončilo, keď vyšší dôstojník prepol Renov hlas, tak aby ho počuli aj všetci ostatní, čo urobil zrejme na jeho osobnú žiadosť.

„Všetci sú na svojich miestach a plnia si svoje povinnosti?" opýtal sa hlasom, ktorý spôsobil, že jej po chrbte prebehli zimomriavky, očividne nechcel práve teraz hovoriť s ním, no nemohol s tým nič urobiť, keďže ešte nedávno sa sťažoval, že nemá čas na zbytočné reči a nie je hneď prepájaný s ...

„Áno, pane... všetko je tak ako má byť, pripravujeme sa na ďalšie testy Ničiteľa hviezd."

„Len, aby ste si nemysleli, že teraz, keď bolo velenie zverené len do vašich rúk, sa niečo zmení. Ja sa opäť vrátim a vezmem si všetko, čo je moje..."

To bolo všetko, čo povedal skôr než dosť nešetrne prerušil komunikáciu. Prešla späť na jej panel, no ona ju len rýchlo ďalej odpájala...

Vezme si všetko čo je jeho. Všetko čo je jeho a ona predsa veľmi dobre vie, čo tým mal na mysli.

Zbledla.

Ruky sa jej istý čas chveli, no nikto si to našťastie nevšímal, lebo všetci uvažovali nad tým, komu tie slová patria a čo vlastne znamenajú... povedzme, že bledosť a nepokoj sa akosi šírila po celom mostíku, len ich mladý veliaci dôstojník si z toho nerobil ťažkú hlavu.

„Pokojne pracujte ďalej vážení, veliteľovi Renovi ako vždy niečo sadlo na nos, no nemusíte sa tým znepokojovať, som veľmi spokojný s vašou prácou..."

Bodaj by šlo len o prácu.

Zmierila by sa s tým, že je absolútne nemožná, aj s tým, keby sa na ňu ešte stále sťažoval tak ako na začiatku, ale toto znamenalo, že...

Odhrnula si vlasy z tváre, celá nešťastná prepájala ďalšie linky, ďalšie volania, ktoré akoby nemali konca-kraja. Vonku prebiehali veľké prípravné práce, preto každú chvíľu niekto niečo potreboval zistiť z hlavného zdroja.

Keď ich terajší veliteľ pristúpil k jej panelu a položil jej ruku na plece, strhla sa tak prudko, až...

„Len pokojne, Lia... nič sa predsa nedeje..."

„Prepáčte, pane, len som bola sústredená na ..."

„To je v poriadku, len sa nebojte, zdalo sa mi len, že by bolo vhodné sa s vami pozhovárať, keďže práve vy ste dosť negatívne reagovali na odkaz od veliteľa Rena..."

Všimol si to, on si to všimol a teraz snáď... Vie až tak dobre čítať v ľuďoch alebo mu bolo niečo naznačené, niečo že veliteľ Ren ju považuje za niečo viac než...