Dôstojníčka (nápad) d

8. kapitola 2

***

Nemali pre ňu žiadne nové rozkazy. Nateraz mala takpovediac niečo ako osobné voľno, ktoré záviselo výlučne od veliteľa Rena, čo ju vôbec nepotešilo.

Nateraz ju nemienil poslať na základňu, chcel ju mať pri sebe... aspoň to boli zatiaľ jeho posledné rozkazy, aj keď v podstate nemala čo na práci.

A takisto ani znovuobjavenie toho prekliateho dátumu. Spolu s odkazom.

Ostaň kde si, láska moja. Prišiel čas pozhovárať sa.

Samozrejme nemala v úmysle ho poslúchnuť, aspoň nie pokiaľ jej to neprikáže viac formálnejším spôsobom.

Nemusíš mi odpísať, tak či tak si ťa nájdem.

Ďalšia vyhrážka alebo sľub?

Nevyznala sa tu tak dobre, na to aby sa tu dokázala stratiť, no boli isté miesta, ktoré by možno mohla vyučiť, aspoň na istý čas, aby ho zdržala. Nech sa len istý čas zabáva tým, že ju bude hľadať, no vedela, že ho to zároveň veľmi nahnevá, aj keď sa nesnažil tak pôsobiť, zrejme aby ju úplne neodradil.

Nastúpila do služobného výťahu a takmer naslepo vybrala prvé poschodie, ktoré jej prišlo pod ruku.

Ani sama nevedela kam presne to zablúdila, boli to len nejaké služobné chodby, zrejme pre technikov, čo poznala podľa toho, že jej pripomínali tie, ktoré mali aj na základni, no boli menej rozsiahle.

Prešla ňou až úplne na koniec, nanešťastie však zrejme vybrala poschodie, o ktoré vôbec nestála, lebo... táto časť vyzerala, akoby bola obývaná skôr vyššími dôstojníkmi.

Sakra, prečo práve... čo vlastne potiahlo jej ruku tým smerom, keď mala v úmysle držať sa od týchto miest čo najďalej.

Mala v úmysle hneď toto poschodie opustiť, mierila k ďalšiemu s výťahov, keď pocítila tlak kdesi blízko hrude. Nie bolestivý, ale predsa svojím spôsobom iný než...

„Si presne tam, kde som ťa chcel mať, snáď si si nemyslela, že mi niekam utečieš..."

Našiel ju rýchlo bezpochyby vďaka kamerovému systému alebo aj možno vďaka tým svojim schopnostiam. Jej komunikátor sledovaný nebol, na tom si dala záležať...

No možno bola jeho vôľa predsa len silnejšia než si myslela, lebo nevedela ako presne tie jeho schopnosti fungujú.

„Nie, pane, to som si nemyslela len som dúfala, že to ešte nejaký čas potrvá..."

Cúvala od neho, stále vedená svojím vlastným znepokojením a nespokojná s tou možnosťou, že by mala len tak padnúť do jeho postele, len preto, že si to práve teraz želá.

„Dúfala si zbytočne, no budem k tebe láskavý, ak aj ty uznáš, že nie je nutné, aby..."

„Nie, pane, to som si nemyslela len som dúfala, že to ešte nejaký čas potrvá..."

Cúvala od neho, stále vedená svojím vlastným znepokojením a nespokojná s tou možnosťou, že by mala len tak padnúť do jeho postele, len preto, že si to práve teraz želá.

„Dúfala si zbytočne, no budem k tebe láskavý, ak aj ty uznáš, že nie je nutné, aby..."

„Nie, pane, to nemôžem urobiť... Nie teraz, nie dnes..."