Dôstojníčka (nápad) d

Prológ

"Veliteľ Ren si želá, aby si sa stala jeho milenkou." to jej povedala kapitánka Phasma po ukončení malej porady.
"Madam, ja naozaj som neurobila nič čím by som..."
"Viem Lia, no táto záležitosť sa musí vyriešiť čo najskôr..."
"Nie, vy tomu nerozumiete, ja skutočne nemám ani len najmenší záujem..."
"Rozumiem ti, Lia a bola by som rada, keby existoval iný spôsob, no..."
"Nemôžem niečo také urobiť..."
"Je to rozkaz, ktorý prišiel z tých najvyšších miest. Zavisí od neho tvoje ďalšie pôsobenie v ráde."
Nerozumela tomu. Je len komunikačný dôstojník a nie... to že je mladá  a nemá žiadne záväzky neznamená, že sem prišla kvôli..."
"Koľko mám času na rozmyslenie?"
"Len do dnešného večera, keď za tebou prídem, musíš mi dať jednoznačnú odpoveď."
Tak to aby už začala baliť, lebo skutočne nie je ten typ, ktorý robieva také veci. A okrem toho sa bojí. Pre ňu by to bolo po prvý raz čo by...
„Môžem veliteľovi Renovi niečo odkázať?“ on zvolil nepriamy spôsob, tak prečo by to nemohla urobiť aj ona.
„Áno, iste, ale dávajte si pozor, na to čo mu poviete... on...“
„Chcem, aby vedel, že som ešte vôbec nič nemala s mužom, neviem sa ani poriadne bozkávať... chcem, aby zvážil, či má chuť a čas stať sa... povedzme, že  v tomto zmysle mojím učiteľom... Samozrejme pri všetkej úcte k nemu, len si želám, aby nebol sklamaný, ak by som náhodou nedokázala naplniť jeho očakávania aj v prípade môjho prípadného súhlasu.“
Kapitánka Phasma ani okom nemihla, keď jej to povedala.
„Tvoj odkaz mu odovzdám, Lia...“
Prikývla a chvíľu ešte mlčky sledovala ako kapitánka odišla k najbližšiemu výťahu.
Bolo to neskutočné, to čo sa práve stalo a ona vlastne ani nevedela či...
Nikdy ani len nevidela veliteľa Ren bez masky, nikdy s ním ani len poriadne nehovorila, a zrazu prišiel s niečím takým.
Vedela, že je ešte pomerne mladý, že má len okolo tridsiatky, no nebola s ním žiadna zábava a skôr sa ho tu všetci báli viac než smrti, ako mala možnosť zistiť, kedykoľvek sa spomenulo jeho meno. Vlastne všetci okrem jednej zajatkyne, ktorá ho porazila a odvtedy, sa to s ním už absolútne nedalo vydržať.
To, že bol nepríjemný bolo vskutku slabé slovo a jeho silu cítila takmer neustále ako niečo agresívne a vskutku...
To či si ju všímal ako ženu, doteraz nezaregistrovala, skôr to vyzeralo tak, akoby ho na nej hnevalo absolútne všetko.
Mala by ísť za svojím tímom, hľadať príčiny výpadkov komunikačnej siete, pre ktoré sa veliteľ Ren na ňu neustále sťažoval. No vždy jej všetko odkazoval, len po kapitánke Phasme, ktorá sa takpovediac aj teraz stala nedobrovoľným poslom.
Ako sa však teraz postaví pred nich, práve teraz keď jej mysľou vírila jedna a tá istá otázka.
Čo sa stane, ak odmietne?
Prvý rád ju prepustí, no oni nikoho neprepúšťajú v ich službách sa dá len zomrieť.
A čo ak bude súhlasiť? Bude sa k nej veliteľ Ren správať hrubo a ... pomstí sa jej za to, čo mu urobilo to dievča.
To si radšej ani nechcela predstavovať. Kúpeľňa a studená voda na jej tvári, to bola práve teraz tá najlepšia voľba.