Dôstojníčka (nápad) d

4. kapitola 1

Mohla by predstierať, že tá ruka... no nedokázala si to v konečnom dôsledku vziať na svedomie.

Vedela si veľmi živo a s podrobnosťami predstaviť, čo by sa stalo jej prípadnému náhradníkovi.

A mala ich v podstate všetkých rada, inak by kvôli nim doslova nebalansovala na hranici svojich možností.

Rozkaz je predsa len dôležitejší, než jej osobné pocity, tak ich to učili a ona vedela, že nemá zmysel... čo však neznamenalo, že by nemala strach.

Kylo Ren ju teda dostane, nevyhne sa stretnutiu s ním ani keby...

Snažila sa radšej myslieť na to, ako bude najlepšie rozmiestňovať komunikačné zariadenia určené pre obzvlášť zložitý terén, ako ich nastaví čo najlepšie a čo najrýchlejšie, aby sa vyhla prípadným... No aj tak mala pred očami len jeho tvár, len to ako bude zúriť, keď sa opäť postaví pred neho, potom ako ho v podstate odignorovala a ešte sa aj kvôli tomu pohádala so svojou mentorkou, čo bolo aj na ňu priveľa.

Nemala rada takéto komplikované vzťahy, snažila sa od toho všetkého vždy držať bokom, no pochopila, že tentoraz to nebude možné a nevedela či s toho vôbec dokáže vyviaznuť so zdravou kožou.

No veľmi si priala, aby to tak bolo, aby bola pochopená správne a nemusela za to zaplatiť ničím horším než tým hrdinským zranením, ktoré už opäť začínala cítiť.

***

Na miesto určenia prišli v stanovenom čase, spolu s menšou posilou, ktorú si Ren okrem nej osobne vyžiadal.

Po celý čas takpovediac balansovala na hranici svojich nervov, no na to si už v súvislosti so svojím takzvaným pánom začínala zvykať.

Zhodilikocky, nalodila sa na Renovu loď a odtiaľ riadila ich inštaláciu, prebehlaúspešne, napodiv nezaznamenala žiadne nebezpečenstvo, ktoré by priamoohrozovalo komunikačnú sieť, všetci sa počuli, všetko bolo odskúšané a pripravenéna ďalší postup.

Bola absolútne vykoľajená z toho, že všetko klape tak ako má byť, vskutku očakávala, že sa bude diať niečo čo ju odpúta od tej možnosti, že Ren sa vráti do takpovediac teraz ich základného tábora.

Tajne dúfala, že sa možno ani len nestretnú, že ju odvolajú skôr než sa on vôbec vráti.

Mať všaktaké šťastie, to by si už začínala myslieť, že s vesmírom nie je všetko v poriadkua aspoň raz by mohol stáť na jej strane. 

No aspoň si mala možnosť zblízka obzrieť Renovu loď, ktorú považovala skôr za okázalú, hoci pripúšťala, že dosť impozantnú hračku. Vskutku zanechala ten dojem, ktorý si zrejme prial, aby v iných ľuďoch vzbudzovala.

Trooperi pokračovali v postupne, ako inak chladnokrvne a bez akéhokoľvek zľutovania.

A ona čakala len na rozkaz, ktorý ju odvolá, alebo prinúti zostať na noc, čo považovala za dosť nebezpečné vzhľadom na to, že počas noci tu bolo priam nezvládnuteľné bojovať či robiť čokoľvek iné než zotrvávať vo vnútri, kvôli tunajším podmienkam, odzbrojujúcim takmer všetku techniku, okrem tých jej nezničiteľných kociek, ktoré stále divoko pulzovali na svojich miestach.