Dôstojníčka (nápad) d

15.2

Chcela tomu veriť, chcela veriť tomu, že bude stáť pri nej, aj keď... Musela ešte vedieť aj to, či...

„Flo bola zranená? Ona... preto prišla na ošetrovňu, lebo ona alebo malý..."

„Nie, bola len na kontrole, kvôli svojim predchádzajúcim zraneniam, no všetko sa dobre zahojilo... čoskoro bude úplne v poriadku..."

To ju potešilo, že aspoň jej priateľka sa má svojím spôsobom dobre, aj keď vedie svoju vlastnú vojnu.

***

Prišiel za ňou, hneď ako mu zdravotníčka oznámila, že... počas noci sa jej nič vážne nestalo, necítila viac žiadnu bolesť, ale... bolo jej jasné, že mu to tak či tak budú musieť povedať, lebo následky by mohli byť...

„Lia..." hlesol znepokojene.

Trochu sa nadvihla na posteli, keď si sadol na jej kraj.

Nevedela koľko je hodín, vedela len to, že ho má pred sebou smutného a takpovediac svojím spôsobom staršieho než kedykoľvek predtým, jeho tváre sa dotýkalo utrpenie, ktoré predtým zrejme nepoznal...

„Si v poriadku, láska moja..."

Tie slová boli ako, nevedela čo by mala povedať, keď...

„Áno, myslím, že áno, ale... neviem či je v poriadku aj ona..."

„Dovolíš mi, aby som sa vás dotkol... povedali mi, že prístroje nič nezaznamenali, že máš len istú teóriu, ale ja si potrebujem byť istý..."

„Ja neviem či..."

„Neublížim vám, sľubujem, že budem veľmi opatrný..."

Chvíľu naňho len hľadela, akoby snáď, ale napokon...

„Prepáč mi to, prepáč mi, že utekám pred tebou aj pred našou dcérou, no mám strach... strach, ktorý ma ovláda a..."

„Preto čo som urobil v tej sekcii..."

„Aj preto..."

„Vám by som neublížil, môžem sa hnevať, môžeš urobiť čokoľvek čo by... pokojne aj utekať, ale ... si moja jediná rodina, považuje ťa za ňu, ty aj naše dieťa, nikdy neurobím nič čo by nás rozdelilo..."

„Tak dobre, ja dovolím ti, aby si sa nás dotkol... ale skutočne len opatrne, dobre?"

Prikývol.

Zložil si rukavice a pomaly odhrnul prikrývku.

„Ani nevieš ako mi chýbaš, ja... nikto mi ešte takým spôsobom nechýbal..."

„Stále nerozumiem prečo ja... povieš mi to, podelíš sa o to so mnou, ja to potrebujem, Ren..."

Jemne položil ruka na jej brucho, bez toho, aby odtiahol jej nočnú košieľku, zrejme to nebolo nutné, zrejme ju nechcel zbytočne stresovať.

„Pokúsim sa..."

„Pokúsim sa... ale nie teraz... teraz sa musím sústrediť a neviem, či by som dokázal použiť tie správne slová, keď... je to pre mňa nové, Lia... nielen pre teba, raz som si myslel,

... raz som si už myslel, že niečo cítim, ale bolo to iné než... keď si sa ty dostala sem... objavilo sa to tie pocity, tie túžby, o ktorých som si myslel, že pre mňa možno ani nebudú existovať... ten druh nepokoja, ktorý... cítil som ho už vtedy, keď sme sa stretli, keď si bola predstavená ako osoba zodpovedná za komunikačný systém, cítil som to napätie už vtedy, keď si bola zrazu pri mne a ja som nevedel ešte čo znamená... čo tá možnosť vlastne..."

To je povedal skôr než sa jej dotkol, skôr než necítila nič len príjemné teplo, len odozvu od... len videla ako privrel oči, ako sa jeho tvár aspoň čiastočne uvoľnila...

„Uvedomil som si to, keď som ťa držal v náručí a ty si sa zľakla, že by som ti skutočne... keď si takmer požiadala o preloženie a ja som... len preto, že som zle pochopil istú vec, len preto, že som si myslel, že si ma počas opráv komunikačného systému oslovila Ben, no povedala si to len jednému z technikov a ja som ... svojím spôsobom som ti už vtedy dal návrh, aby sme... no nie tými správnymi slovami..."

„Nechcel si, aby som si to pamätala..."

„Nie, lebo som sa bál, že ten strach by nás mohol rozdeliť..."

„Nepamätám si to, ale strach je stále tu..."

„Spolu ho zlomíme..."

„Možno..."

„Preto technikov už nesmie nikto volať menom?"

„Preto."

„A to len kvôli mne, aby som si to nespájala s ..."

„Presne tak..."

„Čo ešte urobíš kvôli mne, Ren..."

„Možno čokoľvek, Lia..."

„Chceli mi vyhovieť, keď som požiadala o..."

„Áno." Odvetil mrazivo a na chvíľu prestal...

„Prepáč ja už ťa nebudem rušiť..."

„No nepokúšaj sa to urobiť znovu, lebo sa to ešte zhorší, požiadam ťa o ruku, ak to urobíš, Lia..."

To teda bola dostatočná hrozba.

„Nebojte sa, pane, nateraz som vám plne k dispozícii tu na tejto palube..." dúfala len, že ho to opäť neurazí, no on sa opäť len ponoril do sústredenia a už sa ho viac skutočne neodvážila rušiť.