Dôstojníčka (nápad) d

17. kapitola 1

Veliteľ sa už trikrát pokúšal s ňou spojiť, no ona bola stále niekde inde, najprv na príprave, ktorú pre ňu robila zdravotníčka, potrebovala to, lebo tu boli isté veci, ktoré by ešte nemusela tak celkom zvládať, keďže nebola pôvodne pripravovaná na to, že...

A dosť veľa času venovala aj tomu novému komunikačnému systému, ktorý bol nedávno nainštalovaný, tento nový upgrade ju skutočne veľmi fascinoval a aj keď nemohla naplno pracovať, veľmi sa oňho zaujímala.

Tušila, že ho to nahnevá, no nemohla s tým nič urobiť, spojenie na mieste, kde bol, ktoré bolo aj pre ňu v podstate tajné, nebolo práve najlepšie...

A nemohla si s ním dovoliť komunikovať z neoficiálnych miest, nech sa dialo čokoľvek, nebolo to zrejme nič čo by mala práve teraz riešiť ona.

Aj teraz, počas tohto dňa sa prechádzala pomaly a opatrne po jednej z oddychových častí paluby, kde nebolo skutočne nič čo by ju mohlo ohrozovať.

Využívala tú možnosť, keďže nevedela, kedy presne bude mať príležitosť mať čas len pre seba a trochu si oddýchnuť od tých pohľadov a otázok, tu za ňou nikto len tak nepríde, lebo vedia, že...

Nemohlo sem preniknúť takmer nič len... v prípade ohrozenia by sa samozrejme spustili príslušné sekvencie, ale inak...

si práve teraz nemusela s ničím robiť starosti.

Rodine sa zatiaľ neozvala, skrátka to nedokázala urobiť a dúfala, že sa nebudú veľmi hnevať, keď sa Aimee narodí a ona pozbiera odvahu možno až potom, keď nebude mať žiadnu inú možnosť len pripraviť ich na tieto nové skutočnosti.

Nevedela ako prijmú to, že sa nechce vydávať a že zatiaľ neplánuje ani žiadne väčšie zmeny vo svojom živote, samozrejme okrem istých nevyhnutných zmien...

Tú skutočnosť, že si nechce usporiadať život, však budú niesť ťažko, to jej bolo viac než jasné a preto chcela ten okamih stoj čo stoj čo najviac oddialiť.

Práve trochu odpočívala neďaleko hlavných výťahov, keď sa jeden z nich otvoril.

„Lia..."

Bol to on, skrátka sa tam len ak objavil, čo znamenalo, že ona zas niečo prehliadla a možno sa mal už naozaj vrátiť, no v poslednom čase bola dosť nesústredená čo sa týkalo dátumov.

„Vitajte, späť, pane..."

„Nemusíš mi viac hovoriť, pane... vieš predsa, že..."

„Ale teraz sme predsa v službe..." namietla mierne podráždene, pohľad jej padol na jeho čiastočne zničený a zaprášený odev. No inak vyzeral byť v poriadku, čo znamenalo, že všetko zrejme dopadlo dobre, aj keď sa tak vôbec netváril.

„Na tom nezáleží, my sme predsa..."

„Ale nie v službe..." tvrdohlavo mu oponovala Lia.

Vždy, keď som sa chcel s tebou skontaktovať, nebola si tam..."

„Mala som prácu, pane... ale inak je všetko v poriadku, sme v poriadku..."

„Nemal som ani chvíľu pokoja, ani chvíľu, Lia, rozumieš? Chcem, aby si sa mi ozvala, keď... chcem, aby si mi sľúbila, že ak ma niekam opäť odvolajú..."

„Sľubujem, že urobím, čo bude v mojich silách pane..." z jeho slov cítia rozkaz, čo znamenalo, že vzal vážne to, že sú v službe aj keď ona je v podstate v službe len napol.

Nedotkol sa jej zrejme kvôli zlému stavu jeho odevu. Bolo ich privítanie zatiaľ skôr formálne.

„A čo vlastne robíš tu?"

„Prechádzam sa..." začínala sa hnevať, snáď mu nevadí, že...

„To je v poriadku, budem tu s tebou, hneď sa ti budem venovať, len sa zbavím tohto..."

„Máte dosť času pane, pokojne si aj oddýchnite..."

„Lia?"

„Áno, pane..."

„Zbláznim sa z teba, keď so mnou hovoríš takto... nie je možné, aby..."

„Prepáčte, pane, no zrejme toho máte za sebou dosť... chcela som len, aby..."

„Rozumiem."